Na tri dni v ňom ožije chýrna remeselná výroba a Kežmarčania tak dajú na známosť, že nezabúdajú, čo pre mesto kedysi znamenalo významné právo výročných trhov. Veď Kežmarok, ktorý si pripomína 735. výročie prvej písomnej zmienky, navštevovali vďaka jeho výhodnej polohe pri obchodných cestách kupci z celej Európy, severu Afriky aj Orientu. Dali tak podnet k rozvoju remeselnej výroby priamo v kráľovskom meste. Kežmarok sa v 15. až 19. storočí hrdil štyridsiatimi cechmi a množstvom remeselných dielní. Na túto tradíciu nadviazalo mesto v roku 1991, kedy po prvý raz pripravilo festival EĽRO. Každoročne ho navštívi okolo 50 tisíc ľudí.
Remeslá
Remeselný areál v historickom jadre Kežmarku na tri dni "obsadia" dve stovky ľudových výrobcov. Hrnčiari, tkáči, kožiari, kováči, kamenári, priadky, sklári, rezbári a mnohí ďalší pred očami zvedavých návštevníkov ukážu, že tradície domácej výroby ešte nezanikli. "Tento rok predstavíme aj remeslá, ktoré na EĽRO ešte neboli - ako príklad uvediem cínolejára, reštaurátora nábytku, debnára, výrobcu gájd či historického skleneného šperku," upresnila A. Perignátová z organizačného štábu festivalu. Ako dodala, v Kežmarku sa predstaví 47 druhov remesiel, okrem "pánov" majstrov prídu svoju šikovnosť ukázať aj študenti piatich umeleckých škôl zo Slovenska. "Novinkou festivalu budú aj tvorivé dielne, tí, ktorí budú mať chuť, môžu si vyskúšať prácu s drôtom či šúpolím," dodala.
Tento rok bude EĽRO zamerané na kožiarske remeslo. "Kožiarske cechy mali svoje zvyky a tie predvádzali najmä v období fašiangov. Garbiari krstili svojich učňov za tovarišov tak, že tí museli vyliezť na strechu domov a odtiaľ skákali do vypracovanej kože, ktorú držali mocní tovariši. Kožušníci zas pochodovali v sprievode cechov tak, že na ich čele šiel jazdec s tasenou šabľou, nemal však koňa, kráčal na vlastných nohách a bol prestrčený cez koryto, upravené na koňa - malo vyrezávanú hlavu a vztýčený chvost," spomína na dávne zvyklosti kežmarská historička Nora Baráthová.
Kultúra
Súčasťou trojdňového sviatku remesiel je bohatý kultúrny program, v ktorom sa predstaví 27 súborov a skupín, spolu sedemsto účinkujúcich. Okrem vystúpení folkloristov z domáceho regiónu sa predvedú aj tanečníci a speváci z družobných miest Kežmarku, ale aj z Talianska, Lotyšska, Ruska, Srbska či Čiernej Hory. Nebudú chýbať divadlá, historický šerm, koncerty vážnej hudby, či tanečná zábava. Ponuku kultúrnych programov rozšíri päť výstav a znalci sa tešia predovšetkým na zdramatizované prehliadky kežmarského hradu. "Vlani sme pokusne uviedli nezvyčajnú prehliadku. Ľudia, ktorí prídu na EĽRO totiž nemajú chuť počúvať odborný výklad, skôr majú radšej niečo odľahčené. Divadelníci z ľubického experimentálneho súboru Exteatro spracovali kežmarské dejiny do príťažlivého scénického tvaru. Malo to úspech, veru sme nemohli ani uspokojiť všetkých záujemcov," spomína riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová. Tento rok pripravili múzejníci spolu s divadelníkmi dve ponuky. Počas dňa nachystajú prehliadku hradu v podobe rozprávky. Muzikálno-divadelné predstavenie vychádza z klasických slovenských rozprávok, ale je "ušité" na kežmarské reálie. Nočná prehliadka poodhalí plášť tajomstva nad zásadnými historickými udalosťami v meste.
Kto bude kráľom?
Kežmarský festival bude mať aj svoje remeselníckeho kráľa. Vlani sa s korunováciou začalo, úspešná akcia bude mať svoju reprízu. "Je to v podstate benefičná akcia, jej cieľom je prispieť nadácii pre deti Slovenska. Každý remeselník dostane "kasičku" a ľudia budú do nej vhadzovať príspevky podľa toho, ako sa im ktorý majster a jeho tvorba pozdáva. Kto získa najviac, bude kráľom remesla pre rok 2004," objasnili organizátori. Okrem toho všetci remeselníci jeden zo svojich výrobkov dajú do aukcie, príspevok z verejnej dražby potom tiež poputuje na konto Hodiny deťom. Vlaňajší kráľ remesla drotár J. Mariáš odovzdá svoju "korunu" nástupcovi, kým však bude známy, zostane jeho stánok označený vývesným štítom Kráľ remesla. Vlani sa počas EĽRA podarilo podporiť konto Hodina deťom sumou takmer 38 tisíc korún.
14. ročník festivalu EĽRO sa začína v piatok 9. júla o 13. hodine dobývaním hradieb remeselného areálu a vyvrcholí v nedeľu o 15. hodine korunováciou nového remeselného kráľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
