miesto. V krompašskej pôrodnici maľovali, a tak skončila v Gelnici. Bol to celkom obyčajný 22. november z pred viac ako štyridsiatich rokov, ale v rodnom meste pani Márie spôsobil rozruch. Tá totiž ešte v ten deň na svet priniesla trojčatá Aničku, Emíliu a Ericha. Poviete si nič nezvyčajné. No predsa.
Chutní súrodenci boli totiž v tom roku prvými trojičkami v bývalom Československu. To však nebola jediná zaujímavosť, spojená s ich narodením. "Krstným otcom" podhradských trojičiek nebol nikto iný ako vtedajší novovymenovaný predseda vlády Jozef Lenárt. I keď v zastúpení Jozef Berníka predsedu strany zo Spišskej Novej Vsi. "Tesne po pôrode som v rádiu započula, že v Amerike spáchali atentát na prezidenta Kennedyho," dokresľuje zvláštnosť 22. novembra 1963, dňa, kedy prišli na svet trojičky.
"Ako prvá sa narodila Anička. Medzi ňou, Emilkou a Erichom je však iba niekoľkominútový rozdiel. Keď sa môj muž dozvedel, že máme trojičky odpadol. On bol jedináčikom a doma nás už čakali štyri deti. Starať sa o sedem detí dá poriadne zabrať. Môj nebohý manžel bol však úžasným otcom. Keby mi nepomáhal najmä po nociach, sama by som to ťažko zvládla. Bol vyučený cukrár, takže na narodeniny nikdy nechýbala torta. Zarobil však málo, ale pomaly nám to išlo. Až kým nezomrel. Starostí bolo veľa, no boli to príjemné starosti," približuje ťažký život pani Mária.
Tú v nemocnici navštívili aj vtedajší podhradskí mocipáni. "Pamätám si, ako mi vraveli. ´Maňka, trojičky, to nie je iba tak. Je to významná udalosť. Musíš zavolať niekoho z vlády, aby ti trocha pomohli. A tak mi poradili pána Lenárta. I keď ten nakoniec neprišiel, zastúpil ho pán Berník. Bola to veľká slávnosť s množstvom darov. Kočiar dali mojim deťom robiť až v Prahe. Dostali aj postieľky a výbavu. Všetko od J. Lenárta. No ten sa na deti neprišiel pozrieť ani raz. Zato J. Berník bol u nás častým hosťom. Okrem darov sa vždy zaujímal o to, ako sa deti majú a či im nič nechýba. Raz nás navštívila aj manželka J. Lenárta. Do škôlky im doniesla bábiky. Oni sa jej však báli a plakali," spomína M. Mecková.
Sestry zo slávnych trojičiek dnes bývajú v rodnom Spišskom Podhradí. Brat Erich sa oženil a býva spolu s rodinou v Bardejove. No ako priznáva jeho sestra Anka, dodnes majú všetci traja krásny vzťah. "Detstvo bolo nádherné. Bratovi nikto nesmel ublížiť, lebo by sme ho spolu s Milkou zbili. Pamätám si na jednu príhodu, keď mama kúpila niekoľko malých kačičiek a my sme sa s nimi hrali na dvore. Všetky sme ich vtedy povešali na plot za krk. Mame sme iba povedali, že kačičky už spia. Inokedy sme zasa po vzore Winetoua fajčili fajku mieru v drevárni. Vtedy zhorela nielen tá, ale aj prasa a sliepky," spomína s úsmevom Anka.
Priznáva, že ich život vďaka zvláštnemu "krstnému otcovi" nebol ničím výnimočný. Iba raz jej J. Berník pomohol pri nástupe na strednú zdravotnú školu. Chodila do kostola a tak to nebolo ľahké. "Žili sme chudobne, ale šťastne. Neľutujem, že sme sa narodili v tej dobe. Vyviedli sme rôzne nezbednosti, nevinné hlúposti. Dnes sa deti nevedia tešiť z malých vecí a preto ich netešia ani tie veľké. Všetko je to však otázka výchovy," dodáva Milka Mecková.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
