by už mal štyri roky oddychovať na zaslúženom dôchodku, vždy od polovice mája až do polovice októbra každý deň odráža plť s turistami a plaví sa z červenokláštorskej pltnice až do rodnej Lesnice.
Na ozajstnú plť sa však dostal pomerne neskoro, ako 26-ročný, po skončení vojenčiny. To mal za sebou skúsenosti plavčíka na vlečnom člne, ktorým jazdil na Dunaji. Na rôznych "pčikoch" - ako drevám hovoria gorali - sa však po Dunajci vozil už od detstva. "Voda mi učarovala už od chlapčenských čias. Po Dunajci som sa spúšťal na rôznych drevách, ktoré som si sám vyrobil. V tomto som sa podal na môjho deda. Ten kedysi splavoval dolu Dunajcom drevo," zaspomínal si najstarší slovenský pltník, ktorý sa popri pltníctve celý život živil ako drevorubač.
Za čias komunizmu nechcel byť pltníkom nikto. Dunajec križovalo najviac desať pltí. Ani zarobiť sa veľa nedalo, menej bolo aj turistov. "Prvé tri roky som jazdil vzadu. Po troch rokoch som prvýkrát išiel ako 'predník' a triasli sa mi kolená. Je to veľká zodpovednosť. Keď sa 'zadníkovi' niečo stane, ostane mu palica medzi kameňmi a skončí vo vode, 'predník' musí rýchlo prebehnúť dozadu a plť riadiť. Chvalabohu, stalo sa mi to za 37 rokov iba raz, aj to som mal v sebe 17 poldeci," priznal sa J. Mačutek.
Tvrdí, že Dunajec nepozná ani po toľkých rokoch, ktoré na ňom strávil. Stále sa vraj mení. Odkedy však Poliaci postavili v Niedzici priehradu, už to nie je tá dravá a hučiaca rieka, čo bývala. "Voda bola čistá ako krištáľ a hučala. Teraz vyzerá, ako keby v nej bol olej a kto tu kedy videl riasy? A už ani nezamŕza, nehovorím o tom, že zmizli ryby a zmenila sa klíma," povzdychol si pltník.
Do práce chodieva rodák z Lesnice na bicykli. Popri rieke jedenásť kilometrov tam a jedenásť späť. Pred pár rokmi vymenil ťažkú "Ukrajinu" za moderný horský bicykel, takže sa mu šliape ľahšie. Keď prší, prehodí si cez seba plášť proti dažďu. Na bicykel je doslova odkázaný, pretože "vodičák" na auto nevlastní.
Posledných osem rokov vedie 64-ročný Lesničan asketický život. Nefajčí a prestal aj piť. "Pred ôsmimi rokmi som si povedal - dosť. Na poslednej plavbe, bolo to niekedy začiatkom novembra, som sa tak 'napil', že ma tri dni bolela hlava a vtedy som si povedal stačilo. Od toho dňa som nevypil ani kvapku. Zo začiatku ma kolegovia núkali, ale povedal som im, že si nevypijem ani s pápežom," zasmial sa sympatický dôchodca.
Jedna "neresť" mu však predsa ostala. Páčia sa mu pekné baby. Na plti už viezol dievčatá z celého sveta, ale najviac mu učarovali tie z Thajska. "Také krásne oči, ako mali tie baby, som ešte v živote nevidel a to už som videl kadejaké baby. Ale predsa len, najkrajšie sú naše slovenské dievčatá a zvlášť tie z východu. No a potom Poľky," konštatuje s lišiackym úsmevom.
Za 37 rokov sa pod Troma korunami veľa zmenilo. Na jednej strane sa zlepšila kvalita služieb, na strane druhej sa zhoršili vzťahy medzi pltníkmi. Na slovenskej strane Dunajca fungujú momentálne tri pltnice a tie sa podľa slov J. Mačuteka doslova "žerú" medzi sebou. "Za komunizmu sme si starí i mladí pltníci sadli večer po šichte do krčmy. Rozprávali sme sa pri pálenke a harmonike niekedy aj do štvrtej rána. Dnes sa jeden na druhého pozeráme ako na vrahov. Každý sa díva len na peniaze. Pltníctvu by sme mali vrátiť dôstojnosť. Mali by sme sa, tak ako Poliaci spojiť, a nie žrať sa medzi sebou. Ale toho sa ja už asi nedožijem," vyslovil prianie najstarší pltník.
Pltníčiť bude vraj dovtedy, kým bude vládať. Hovorí, že hoci má už 64, ani jeden z mladších pltníkov sa mu nevyrovná. "Pltnícka práca a pieninská príroda ma veľmi teší. Možno na plti aj umriem," uzavrel debatu "Jašek".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
