schodmi osemnásť mladých ľudí. Každý z nich je z iného kúta sveta. Nasleduje krátka porada s vedúcim, rozdelenie do skupín. Chlapci a dievčatá si berú lopaty, motyčky, ochranné rukavice a odchádzajú na svoje stanovištia. Každá skupina mieri do iného kúta pivnice a púšťa sa do práce.
Takto nejako sa začína pracovný deň skupiny mladých archeológov, ktorí postupne odhaľujú tajomstvá ukryté v suteréne päťsto rokov starého domu. Tento scenár sa opakuje už vyše dvoch týždňov a ešte sa týždeň opakovať bude. Niektorí z dobrovoľníkov mali do Starej Ľubovne iba kúsok niektorí poriadnu "štreku". Všetkých spojila zaujímavá práca a "hlad" po poznávaní novej krajiny, ľudí a zážitkov. Vekový priemer "archeológov" je asi 22 rokov. Kazí ho iba 50-ročná Švédka. Tá prišla na Slovensko so svojou 23-ročnou dcérou.
"Máme tu ľudí z niekoľkých krajín sveta. Turecka, Holandska, Lotyššska, Švédska, Kanady, Maďarska, Španielska, Francúzska, Belgicka, Chorvátska a samozrejme zo Slovenska. Kopeme šesť hodín denne. Tri hodiny predpoludním a tri hodiny popoludní. Začíname o pol desiatej, končime o piatej. Medzi tým je obed. Večer je to rôzne. Snažíme sa im vymyslieť rôznorodý program. Boli sme si pozrieť napríklad tréning šermiarov, absolvovali sme pešiu túru zo Starej Ľubovne na Spišský hrad cez Levočské hory. Plánujeme výlet do Vysokých Tatier a Slovenského raja, pôjdeme aj na diskotéku. Zatiaľ je to všetko v poriadku. Partia je výborná, všetci chcú pracovať a výborne sa pritom bavia," hovorí koordinátor archeologického výskumu Pavol Mišenko zo Starej Ľubovne.
Študentom ani v náznakoch prach, špina vlhko nevadia. Kľačia na kolenách a poctivo prehrabávajú kôpky hliny, ktoré si vykopali zo sondy. Živo medzi sebou debatujú. Do rytmu im hrá z CD prehrávača najnovší hit Kylie Minoque. "Prvý krát v živote robím archeologické práce. Nedávno som skončila strednú školu a chcem ísť ďalej študovať medicínu. Veľmi sa mi tu páči. Je to mnoho zaujímavých ľudí a väčšinu času objavujeme nejaké zaujímavé veci a sme pritom veľmi šťastní," povedala nám blonďatá Margaret z Holandska.
Dvadsaťročnému Filipovi z Kanady sa najviac páči to, že ľudia vytvorili v pivnici i mimo nej úžasnú partiu, kde je veľa srandy a zábavy. "Je to miesto, kde si môžeme navzájom vymieňať vtipy, a keď sa niečo nájde, dáme sa dokopy a tešíme sa navzájom. Najlepšie na tejto partii je práve sranda. To, že pracujeme v tejto stredovekej pivnici nám dodáva správnu atmosféru pri práci. Zatiaľ som síce nič nenašiel, ale dúfam, že sa mi do konca pobytu niečo nájsť podarí," dodal sympatický Kanaďan.
Ryšavej Chorvátke Antonii troška chýbajú priatelia z rodného Šibenika, ale slnko a more vôbec nie. "Na Slovensko som prišla, aby som videla niečo iné a spoznala nových ľudí. Doma pri mori budem celý august. Aj tak tam je teraz teplo," povedala nám.
Medzi najvzácnejšie kúsky, ktoré sa partii archeológov - amatérov podarilo objaviť patria tri strieborné mince zo 17. storočia. Platilo sa nimi za čias panovania uhorského kráľa Leopolda I. Miniatúrne peniaze objavili v jednej z dier v rohu pivnice. "Pravdepodobne ide o jamu, ktorú si mešťania vykopali v čase nejakého nebezpečenstva. Napríklad v čase vojny, požiaru, alebo iného ohrozenia. Mešťania si do nej schovali svoje drahocennosti. Mohli tam dávať peniaze, knihy, nejaké zmluvy, aby o ne neprišli. Keď konflikt prešiel, cennosti vykopali, a jamu zasypali," vysvetlil pôvod tajných skrýš P. Mišenko. Ako dodal, podobné jamy sa našli aj na druhej strane námestia, v dome číslo 21, kde sa robil pred časom podobný výskum.
Spolu s peniazmi našli archeológovia v množstve hliny aj črepiny datované do rovnakého storočia, ako mince. Našli sa však aj črepy z 15. storočia. Tie pochádzajú z hlinených džbánov a pohárov. Zaujímavosťou sú sklenené úlomky s vyrytým ornamentom priamo v skle. "Ide o ojedinelý nález nielen v Starej Ľubovni, ale aj na Spiši. Niečo podobné som videl v Nemecku, ale tu na Spiši sa s takým niečím stretávam prvý krát," vysvetlil hlavný koordinátor.
Partia študentov svorne tvrdí, že by potrebovala nájsť niečo staršie. Niečo, čo pochádza z dvanásteho, alebo zo začiatku trinásteho storočia. Nájdený predmet, alebo predmety by potom poslúžili, ako dôkaz toho, že osídlenie Starej Ľubovne nastalo skôr, ako v roku 1292, z ktorého pochádza prvá zmienka o meste.
Výskum ukončí partia študentov túto sobotu. Nálezy, ako i správu z výskumu odovzdajú Podtatranskému múzeu v Poprade. P. Mišenko má však v hlave už ďalší projekt. Opäť sa chce vybrať do pivnice jedného z domov na námestí.
Čo hovoria o pobyte na Slovensku mladí archeológovia?
Margaret, Holandsko, 20 rokov: "Páči sa mi, že je tu veľa ľudí z rôznych krajín sveta. Robíme veľa výletov a vidíme nové veci. Milo ma prekvapilo prijatie primátora mesta, ktorý nám venoval malý príhovor. Najviac sa mi páčil výlet na Spišský hrad a to, že sme spali pod holým nebom v horách."
Filip, Kanada, 20 rokov: "Najkrajšie na tejto práci je to, že sme tu spolu s ľuďmi z iných krajín. Slováci sa mi páčia. Ak potrebujete pomoc sú veľmi priateľskí. Krajina je prekrásna, vyzerá troška ako Kanada. História Slovenska je veľmi zaujímavá, pretože sa nachádza v strednej Európe a premlelo sa tu veľa kultúr. Je zaujímavé hľadať pôvod a stopy minulosti."
Antonia, Chorvátsko, 23 rokov: "Som prekvapená krásnou prírodou, páčia sa mi aj staré mestá a hrady, sú ohromné. Pokiaľ ide o jazyk, Slovensko a Chorvátsko majú veľa spoločného. Naučila som sa už pár slov. Najmä tie, ktoré sú v oboch jazykoch rovnaké."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
