zoskupeniach, napríklad v kapelách Drink, alebo Lesná zmes. Nedávno sa so skladbou "Pieseň o vani" prebojoval až do finále prestížnej súťaže autorov, BB fest. V súčasnosti vystupuje buď ako sólista, alebo spoločne s gitaristom Tomášom Blažom. Popri koncertovaní dokončuje svoj prvý album.
Čím si chcel byť v detstve?
- Ako každý druhý chlapec, aj ja som chcel byť najprv kozmonautom a potom automobilovým pretekárom. Je zaujímavé, že len veľmi mizivé percento chlapcov z toho počiatočného masového záujmu sa nakoniec stane kozmonautmi, či pretekármi. Stávajú sa z nich stolári, obchodníci, zmrzlinári, drevorubači, ale kozmonautom sa stal iba jeden chlapec. Mňa držalo hlavne to pretekárstvo, a to pomerne dosť dlho, do šiestej triedy základnej školy. V siedmej triede som dovtedy pomerne jasnú predstavu o tom, čím chcem v živote byť, stratil a viac ju už nenašiel.
Kde by chcel stráviť dva roky života?
- Rád by som si vyskúšal život niekde na samote, možno aj na viac ako dva roky. Pred niekoľkými rokmi, keď bola v móde etnohudba a životný štýl s ňou súvisiaci, chceli všetci moji kamaráti, vrátane mňa, odísť na lazy. Urobil to ale iba jeden, jedného dňa sa proste zbalil a odišiel a žije tam, už aj s partnerkou, dodnes. Ja som tiež sníval o takomto živote a to tak intenzívne a do takých detailov, že som si tento život už vlastne akoby prežil a prestalo ma to tak silne lákať. Ja som introvertný človek, ktorý si svoje lazy nosí vo svojom vnútri, nepotrebujem sa nutne premiestňovať na iné miesto, ale šiel by som určite aj dnes.
Z čoho ti naskakuje husia koža?
- Originálna husia koža mi spoľahlivo naskakuje pri filmoch s "duchárskou" tematikou a pri niektorých dobrých hororoch. Ja som horory ako žáner dlhý čas ignoroval, prišiel som im na chuť až pred dvomi rokmi. Horory nemôžem pozerať v kine, kde je veľa ľudí, lebo prichádzam o "husiu kožu", o ktorú tu vlastne ide. Tiež neodporúčam piť pred hororom alkohol, lebo ten takisto posmeľuje. Inak príšery vyrobené v štúdiách ma skôr rozosmejú, najlepšie ma vedia nastrašiť malé dievčatká.
Máš rád hazardné hry?
- Ako malý chlapec som chodieval hrať na pojazdné automaty, ktoré tu kedysi brázdili republiku. Nešlo tam ale o peňažnú výhru, iba o nazbieranie bodov. Najradšej som hrával hru so žabkou, ktorá preskakuje brvná, mal som tam pár rekordov. Hry, kde nejde o šikovnosť alebo logiku ma inak nezaujímajú.
O čom sa ti najčastejšie sníva?
- Zväčša sa mi sníva o ľuďoch, s ktorými som sa kedysi často stretával a neskôr som ich prestal vídať. Mávam dosť intenzívne sny, sú omnoho intenzívnejšie ako realita, a tak s týmito ľuďmi prežívam nanovo situácie a pocity, ktoré som v "ozajstnom" živote len tak preletel. Mozog mi niekedy do snov prihráva aj nepríjemných ľudí, ktorých už vídať nechcem, je v tomto smere dosť nevypočítateľný.
S kým by si sa chcel stretnúť a porozprávať?
- Rád by som sa stretol s niekým, kto by mi bezo zbytku rozumel a rozmýšľal by presne ako ja, ale na takého človeka som zatiaľ nemal šťastie. S takým človekom by som sa nemusel rozprávať, verbálna komunikácia by tu bola zbytočná, iba by sme spolu mlčali, občas sa usmiali a vedeli by sme o čom je reč.
Ktorú krajinu by si navštívil?
- Práve čítam Fernanda Pessou, ktorý ma utvrdzuje v mojom dávnom presvedčení, že je zbytočné niekam cestovať, pretože všade kam prídeš, si prinesieš so sebou svoju dušu, ktorá buď vie alebo nevie byť šťastná bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Každopádne čisto z informatívnych dôvodov by som sa rád pozrel do Írska, pretože ma fascinuje kultúra tejto krajiny.
Čo považuješ za svoje najväčšie víťazstvo?
- Že som aký som a viem s tým žiť.
Ak by si vyhral milión, na čo by si ich minul?
- Najprv by som vyriešil otázku číslo 7, potom otázku číslo 2 a nakoniec aj otázku číslo 1.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
