z pridanej hodnoty a Tatry, Vysoké i Nízke, sú bez turistov.
Kým na slovenskej strane Dunajca je viac-menej pusto, na strane druhej, poľskej, badať aspoň aký-taký ruch. Bodaj by nie. Veď ku Dunajcu prúdia státisíce domácich i zahraničných dovolenkárov.
Zásadný rozdiel v porovnaní so Slovenskom je ten, že kým u nás turistu doslova prepadávajú pltníci z troch rôznych táborov, v Poľsku sú (aspoň pokiaľ ide o túto mimoriadne zaujímavú turistickú atrakciu) jasné pravidlá hry. Jeden pltnícky spolok, jedna pokladňa, jedny spoločné peniaze.
"Prepadávanie" (inak sa lákanie dovolenkárov blokovaním hlavnej cesty ani nedá nazvať) nie je jediným "marketingovým ťahom" pltníkov na slovenskej strane Pienin. Viacerí sa uchyľujú k tomu, že "kydajú" a skresľujú informácie o svojej konkurencii, už nevraviac o nekonečnom "dumpovaní" cien. Pred časom niektoré príliš horúce goralské hlavy v snahe konkurenciu úplne vykynožiť, neváhali použiť motorové píly, sekery a päste.
Problém je v tom, že na malom smetisku sa (najmä v najsilnejšej sezóne) tlačia až traja kohúti. Tri pltnice - staroveská, majerská a červenokláštorská sa snažia prilákať pasantov za každú cenu. A neraz aj takým spôsobom, ktorý sa bridí aj človeku s priemernou inteligenciou.
Nevraživé vzťahy medzi majiteľmi pltníc nie sú ničím novým. Trvajú už od čias, čo sa na rieke rozbehol biznis. Smutné je, že ani za 15 rokov od pádu socializmu sa nedokázali Slováci lepšie pozrieť na druhú stranu Dunajca a nájsť aspoň štipku inšpirácie u "flisakov" z Poľska.
Z pltníckych škriepok a priekov vychádzajú najhoršie turisti. Tí chcú za peniaze kvalitné služby. Hoci sa nedá tvrdiť, že sú zlé (aspoň u väčšiny pltníc), určite by mohli byť lepšie. Stačí málo. Zamagurie s jednou modernou pltnicou, silným "flisackym" spolkom a transparentnými pravidlami hry, ktoré dodržiava každý.
Zatiaľ je spojenie slovenských pltníkov v jednu masu ťahajúcu za jeden povraz iba zbožným želaním niekoľkých z nich. Kto, alebo čo to dokáže urobiť, ukáže čas. Dovtedy sa možno budú pltníci topiť vo svojich žabomyších vojnách tak, že už nikdy nevyplávajú na hladinu Dunajca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
