mala odpadom definitívne zaplniť v budúcom roku.
Väčšina občanov Starej Ľubovne by však skládku TKO rada videla na inom mieste. Smetisko totiž leží v blízkosti cesty vedúcej k hraničnému priechodu s Poľskou republikou Mníšek nad Popradom - Piwniczna. Najmä v hlavnej sezóne je skládka prvým "objektom", ktorý turisti prichádzajúci z Poľska v Starej Ľubovni uvidia.
"Skládka sa bude rozširovať na ďalšie územie, vedľa terajšej skládky, ktorá o rok skončí s činnosťou. Mesto nemá k dispozícii iné pozemky, na ktorých by mohla skládka vyrásť. Takže musíme rozšíriť už existujúcu. Tá by mala slúžiť päť rokov," povedala nám ekonómka spoločnosti Ekos.
Ako dodala, ak by chcelo mesto skládku zrušiť a voziť TKO inde, náklady na zvoz a likvidáciu TKO by značne vzrástli a tým by stúpli aj poplatky obyvateľov mesta i okolitých obcí, v ktorých Ekos robí zvoz TKO.
Presné náklady na výstavbu novej skládky zatiaľ nie sú známe. Ekonómka pripustila, že na financovanie ďalšieho rozširovania možno bude potrebný úver. Jednou z možností, ako získať peniaze, je žiadať o podporu z recyklačného fondu.
Stopercentným vlastníkom Ekosu je mesto Stará Ľubovňa. Zástupca prednostu mestského úradu a člen dozornej rady Peter Burian konštatoval, že budúcnosťou skládky sa bude spoločnosť zaoberať v druhom polroku tohto roka. Podľa neho sa Ekosu nie celkom dobre darilo kumulovať fond z časti poplatkov za uskladnenie TKO na skládke. "Mesto bude tlačiť, aby sa časť peňazí na fonde utváralo. Keď to bude potrebné, mesto si zoberie úver," vysvetlil zástupca prednostu.
Podľa jeho slov sa občania nemusia obávať toho, že by investíciami do rozšírenia skládky museli pri poplatkoch za odvoz a likvidáciu TKO hlbšie načrieť do peňaženiek. "Poplatky budú rovnomerne kopírovať náklady na zvoz a likvidáciu TKO," uzavrel P. Burian.
Ľubovňania momentálne platia ročne za zvoz a likvidáciu TKO 340 korún. Vlani to bolo 290 korún za osobu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
