systému nakladania s komunálnym odpadom. Presnejšie, diskusiu nevyvolal ani tak návrh systému ako schválenie vstupu mesta Prešov do záujmového združenia miest Prešov a Veľký Šariš-Lapanč pre nakladanie s odpadom v katastri Veľkého Šariša. Prešov by do združenia vstúpil so 65-percentným podielom a Veľký Šariš s 35 percentným.
V hre je totiž fakt, že v roku 2006 končí Prešovu zmluva na ukladanie odpadu na skládku v Petrovciach. Návrh rieši dve etapy. Prvou je zavedenie separácie na území mesta a vybudovanie separačného dvora a ten by mal byť v katastri Veľkého Šariša na ploche 7 hektárov. Pripomíname, že ide o vlastníctvo súkromných osôb. Druhá etapa by znamenal ukladanie odpadu na skládku po roku 2006.
V návrhu, ktorý predkladal Ján Grega sú vyčíslené náklady na zavedenie separácie na 83,3 milióna korún. K realizácii predkladateľ uviedol aj termíny, podľa ktorých sa založenie spoločného subjektu uskutoční v auguste, majetkové vysporiadanie pozemkov v októbri, projektová príprava za 5 mesiacov od založenia subjektu a EIA proces, teda hodnotenie vplyvov odpadov na životné prostredie, tiež za 5 mesiacov. Až potom je totiž možné podať žiadosť o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálneho fondu EÚ prostredníctvom Ministerstva životného prostredia, alebo cestou Recyklačného fondu, kde je možné získať až 95 percent z predpokladaných nákladov.
Poslanec Jozef Kužma (ANO, DS, SDKÚ, SMER) v rozprave síce uznal, že tento krok je pre mesto potrebný, ale ostro kritizoval navrhovanú postupnosť. Zdôraznil dokonca, že radnica opakuje rovnaké chyby. Spochybnil celú realizáciu zámeru. Nie však zámer. "Vždy začíname od nuly. Ani predchádzajúci primátori neriešili vec dlhodobo. Tie navrhované termíny považujem za blud, nedajú sa splniť. Keď ich navrhovateľ dokáže splniť, dám mu zo svojej firmy odmenu 10-tisíc korún," povedal a jedným dychom argumentoval, že projektová dokumentácia bude závislá od schválenia zmeny v územnom pláne VÚC Prešovského kraja, EIA proces zvyčajne trvá aj rok, vysporiadanie s vlastníkmi tiež nemusí byť záležitosťou týždňov, ale jednoduché nebude ani napojenie na inžinierske siete. Podľa jeho slov, proces prípravy môže trvať aj 2-3 roky a predražiť sa z 83 na 150 miliónov korún. Na to predkladateľ J. Grega reagoval, že postupné kroky riešia projekt len čiastkovo, nie komplexne. Celistvosť a konkrétne detaily sa vraj dobrúsia až po založení združenia Lapanč. Jeho vyjadrenia podporil aj prednosta primátora Ján Dobrovič. "Nie som síce odborník, ale podľa mňa sa tie termíny dajú splniť. Urobiť projekt je reálne za 5 mesiacov, na pozemkoch sú traja majitelia a dvaja už predbežne s odpredajom súhlasili, posudzovanie vplyvov možno potrvá dlhšie, ale iný problém nevidím." No J. Kužma (na snímke) sa opäť nechal počuť. "Prednostovi je všetko jasné, ako niektorým ľuďom vo Veľkom Šariši. Chcem pripomenúť, že aj smerný územný plán sa musí zmeniť, ak jeden z majiteľov nesúhlasí s cenou, môže vysporiadanie blokovať, pýtam sa kde je komunikácia ku skládke... Ženieme sa za 80 miliónmi, ale môžeme ich aj nedostať."
Poslanec Milan Berdis (HZDS,SDĽ) vrátil diskusiu do roviny vstupu mesta do združenia Lapanč. Upozornil, že separáciu odpadu musí mesto odštartovať. Vraj už niet na čo čakať. Navrhol uznesenie schváliť.
Tesne pred hlasovaním za prijatie uznesenia, J.Kužma podal protinávrh. "Žiadam primátora mesta prerokovať projekt Technických služieb mesta Prešov a podať návrh na žiadosť z Recyklačného fondu." Za tento protinávrh, cez ktorý by sa proces separácie a výchovy Prešovčanov odštartoval za menej náročných podmienok, hlasovali takmer jednomyseľne. Len jeden nehlasoval.
Napokon mestský parlament hlasoval za vstup mesta Prešov do združenia Lapanč a aj ten bol väčšinou hlasov prijatý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
