súdu sa totiž k jednej z káuz zásadným spôsobom vyjadril aj Ústavný súd SR v Košiciach. Ústavný súd (ÚS) SR konštatoval, že oceňovacia vyhláška, podľa ktorej sa až do októbra 2003 vykupovali a vyvlastňovali nehnuteľnosti vo verejnom záujme, je už od roku 1966 neplatná. Štát teda až do minulého roku vyvlastňoval a predával vo verejnom záujme, no bez opory v právnom predpise a za ceny podstatne nižšie, ako boli trhové.
Pripomíname, že kauza vyvlastňovania pre Nábrežnú komunikáciu sa začala v roku 2000, keď na základe rozhodnutia vtedajšieho Okresného úradu v Prešove vyvlastnili dom rodiny Drutarovských. Finančnú náhradu za rodinný dom vtedy stanovili na 677-tisíc korún, ďalších 120-tisíc za pozemok a 110-tisíc úrad stanovil ako náhradu za trvalé porasty, hospodársku budovu, studňu, chodníky, ploty, vodovodnú prípojku a ďalšie takzvané vonkajšie úpravy. Ako sme počas tohto obdobia v našom denníku neraz informovali, rodina prešla tortúrou odvolaní na všetkých stupňoch úradov, ale ich odvolania boli bez výnimky zamietnuté. V niektorých prípadoch ich úradníci v odvolacom konaní dokonca nepovažovali ani za účastníkov konania.
Rodina sa proti rozhodnutiu o vyvlastnení odvolala, ale Krajský úrad (KÚ) v Prešove odvolanie zamietol. So žalobou voči KÚ sa preto obrátili na súd. Sudcovia zastavili výkon vyvlastnenia a obrátili sa na ÚS SR so žiadosťou o posúdenie súladu vyvlastňovacej legislatívy s ústavou. Po tom, ako ÚS SR rozhodol, že vyhláška o oceňovaní už dávno neplatí, sa vec vrátila na dokončenie konania a vynesenie rozsudku späť na krajský súd.
Drutarovskí dodnes bývajú vo vyvlastnenom dome aj napriek tomu, že na ulici Pod Kalváriou z ďalších deviatich domov už nestojí ani jeden. Ponúkanú náhradu totiž od investora neprijali a trpezlivo čakali na verdikt ÚS SR a teraz KS. Mimochodom, investor odmietol čakať na skončenie súdneho sporu a pokračoval vo výstavbe v inej etape. Dodávame, že prvé zrušenie stavebného povolenia pre Nábrežnú komunikáciu prišlo už v roku 2001, no vtedajší stavebný úrad vydal napriek stále neukončenému súdnemu sporu ďalšie stavebné povolenie. Toto bolo v roku 2003 zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Stavba je v súčasnosti pozastavená, hoci pôvodný termín dokončenia Nábrežnej komunikácie bol rok 2002.
Keďže to nebude prvé pojednávanie, je možné, že prešovský KS už dnes vynesie rozsudok o tom, či proces vyvlastnenia prebehol zákonným spôsobom. Ešte pred pojednávaním sme sa Ota Drutarovského opýtali, či verí, že bude vynesený konečný verdikt a aké má pocity v čase, keď sa boj jeho rodiny dostal takmer k cieľu. "O verdikte si nie som istý. Uvidíme, čo bude v zdôvodnení rozsudku a ako sa prenesie do reálneho života. S výkonom úradníkov máme niekoľkoročné skúsenosti. Minimálne však cítim čiastočnú morálnu satisfakciu."
Neskrýval ani fakt, že od roku 2000 ich rodina prežila zo strany úradov aj verejnosti dosť príkoria. To, čo počuli na svoju adresu, by vraj neprial ani najhoršiemu nepriateľovi. "Nezabudol som ani na jeden výrok o tom, že každý musí dodržiavať zákon a súvislosti s tým spojené. Ani na klebety, ktoré o nás z rôznych úradov šírili po Prešove asi v tom zmysle, že chceme viac, ako nám patrí a že naše požiadavky sú neprimerané. Ani na verejný výrok exprimátora Juraja Kopčáka o tom, že výstavbe Nábrežnej komunikácie už prekáža len posledný mohykán a tým myslel mňa," otvorene komentoval najboľavejšie spomienky.
Faktom totiž je, že aj voči niektorým ďalším prípadom vyvlastnenia na trase Nábrežnej komunikácie okresný prokurátor podal protest a prešovský Stavebný úrad ho vlani akceptoval.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
