protifašistických bojovníkov. Na slávnosti sa zúčastnili aj zástupcovia samosprávy, polície a vojska.
Akcia sa začala slávnostnou plenárnou schôdzou výboru na Radnici, prednáškou o SNP v Gemeri s videoprojekciou z povstania a odovzdávaním medailí členom pléna a hosťom. Potom sa účastníci v sprievode presunuli na Námestie baníkov, kde sa konal pietny akt spojený s kladením vencov. K pamätníku člena partizánskeho oddielu Kozlova Jozefa Tótha, ktorého v Rožňave popravili nacisti, prišiel vzdať hold aj 77-ročný Ján Franko rodák z Muránskej Huty, ktorý do SNP vstúpil ako 17-ročný chlapec. "Bol som ešte dieťa, no každý z nás, kto sa na odboji zúčastnil tam šiel pre jedno jedine - potlačiť neznesiteľný fašizmus, ktorý bol pre nás pliagou," povedal J. Franko, ktorý dnes býva v Nižnej Slanej. SNP začalo v Gemeri takpovediac na Muránskej planine, kde občania z obcí blízko Muráňa začali budovať provizórne partizánske letisko. Zároveň tam vznikol partizánsky strážny oddiel, do ktorého sa prihlásil aj vtedy sedemnásťročný mladík Ján, ktorý ako najstarší so šiestich súrodencov utiekol takpovediac z domu. Aby ho partizáni prijali tvrdil, že má o dva roky viac. "Bol som na svoj vek vyspelý, nik si nepomyslel, že mám len sedemnásť rokov. Na Nemcov v tom období si spomína ako na tyranov. Keď padol do zajatia, nebol ešte ani plnoletý. "Jedenásť nás zajali a šikovali do zberného tábora do Brezna. Odtiaľ potom transportom do Podbrezovej na železničnú stanicu, naložili nás do nákladných vagónov a poďme ho do lágrov do Nemecka. Odtiaľ sa mi podarilo ujsť na Čierny Balog k partizánom," hovorí. Ako si ďalej spomína po potlačení povstania bol jeho otec v ilegalite a mladý Franko nadviazal spojenie s Kritinského partizánskou brigádou, pre ktorú robil spojku. Keď sa jedného dňa dozvedel, že okolie Revúcej je už oslobodené, vydal sa spolu s niekoľkými spolubojovníkmi do rodnej dediny. "Na Klenovskom vrchu som už bol taký vysilený, že sa mi z úst krv pustila. Kamaráti si mysleli, že už tam zhyniem. Prišiel som domov, u nás bol plný dvor Rusov, Rumunov, fronta už prešla a vtedy ma uvidel otec. Nikdy som ho nevidel tak plakať ako vtedy. Povedal len, chlapče ty žiješ?," spomína Ján Franko. V povstaní zahynul aj švagor pána Franka Martin Junger. Mal 27 rokov zanechal ženu a trojmesačné a dvojročné deti. Franko má dnes ťažké srdce na Slovensko, že jeho sestra dodnes nebola odškodnená. "Prišlo jej zamietnutie jednorázového odškodnenia, že jej manžel nemal dva mesiace odbojovú činnosť. Hoci v osvedčení je napísane, že padol v boji 4. októbra," povedal.
Príbehov aký prežil Ján Franko je veľa. SNP si však pamätajú len tí najstarší. Mladá generácia sa na slzy, ktoré sa objavili včera na tvári nie jedného účastníka osláv len s počudovaním. SNP totiž vôbec nerozumejú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
