má zásluhu na jednom svetovom a troch slovenských rekordoch. Reč je o Jánovi Školníkovi, ľudovom rezbárovi z Levoče.
"Som vyučený strojár a práca s drevom pre mňa predstavovala únik zo sveta chladného kovu k teplému a príjemnému drevu. Človeka to prirodzene ťahá k prírode, a keď vezme nožík a zistí, že do dreva sa dá krájať ako do masla, tak ho to láka vdýchnuť kusu polena život a dať mu nový rozmer. Samozrejme je to aj o potešení," približuje J. Školník, ktorého začiatky neboli veľmi ľahké, ale dnes, ako hovorí, sa mu nápady rodia priamo v hlave.
V jeho repertoári nechýbajú sošky, valašky, koníky, ale aj rezbárske nástroje či hlavolamy. Niekoľko rokov pracuje aj na drevenej dedine. Hlavolamy sa však tešia najväčšej popularite, najmä u mladých ľudí. "Je to pre nich možnosť vyskúšať si svoju zručnosť a myslenie, ale predovšetkým prichádzajú do kontaktu s drevom, ktoré sa dnes z nášho života akosi vytráca. Ľudia mali k nemu kedysi bližšie a žili s ním vo vzájomnom vzťahu. Dnes nám EÚ berie už aj drevo z kuchynských nožov a pracovných dosiek. Ale my budeme skúšať a hľadať, kde ho naopak zvýrazniť a nahradiť. Treba len objaviť bohatstvo a vedomosti naším otcov a dedov," zdôrazňuje J. Školník.
Ten v týchto dňoch čaká certifikát, ktorý mu potvrdí svetový rekord v najväčšej lyžici na svete, ktorá dnes zdobí Spišský Hrhov, podobne ako aj najväčší hlavolam a kombinovaný erb. Tie patria k slovenským rekordom. "Na lyžici sme pracovali siedmi chlapi. Za dva dni sme z kmeňa vytvorili lyžicu. Hlavolam, tzv. čertov uzol som robil pred rokom. Je skoro tri metre vysoký. Toho roku sme robili kombinovaný erb Spišského Hrhova s halapartňou, pílou a kostolnou vežou. Nikdy by som si nebol pomyslel, že sa budem podieľať na týchto rekordoch, ale myslím si, že ma k tomu inšpirovala práve práca s drevom," dodáva levočský rezbár.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
