stala divadelným mestom, sa na rožňavských doskách predstavili divadlá z ôsmich krajín s pätnástimi inscenáciami. Pomaly nastáva časť retrospektívneho zhodnocovania. Pri tejto príležitosti sme oslovili jedného z členov Mestského divadla Actores Róberta Kobezdu (na fotografii).
Čo sa organizátorom podarilo v porovnaní s prvým ročníkom zlepšiť?
Zlepšili sa priestorové podmienky, čo ma veľmi teší, keďže som bol zástancom toho, aby bol program "nabitejší". To znamená aspoň dve - tri predstavenia denne, čo sa nám podarilo naplniť. Sme radi, že máme vlastný divadelný klub, dobrý technický tím, ktorý je ochotný pracovať. Myslím si však, že to hlavné budeme hodnotiť až po festivale.
Stíhaš popri organizačných povinnostiach vnímať festivalovú atmosféru?
Ako organizátor si atmosféru nedokážem stopercentne vychutnať, určite je iná ako počas prvého ročníka. Závisí to najmä od súborov. Každý so sebou prináša nejakú atmosféru a každý ju vytvára po svojom. Vidí sa mi, že druhý ročník je prepracovanejší. Snažili sme sa vyvarovať mnohých chýb. Program je oproti prvému ročníku zhustený a má veľmi rýchle tempo. Ale stretávam sa s názormi, že tu nie je taký chaos ako na prvom ročníku, že je všetko viac zabehnuté.
Jednotlivé produkcie zastúpené na festivale sú skutočne rozmanité. Aký postup ste zvolili pri výbere divadelných súborov, ktoré ste sa na napokon rozhodli pozvať?
Vyberali sme ich dvoma spôsobmi. Prvý bol výber na základe zaslaných kaziet a fotografií, druhý spôsob bol založený na osobnom odporúčaní našich známych a priateľov, ktorí videli jednotlivé produkcie v zahraničí. Ale väčšina z nich bola vybraná selekciou s ohľadom na náš zámer a vkus.
Na nedostatok divákov sa festival nemôže sťažovať, no prvý ročník bol beznádejne vypredaný a divákov bolo predsa len o čosi viac ako tento rok.
Myslím si, že je to sčasti spôsobené ekonomickou situáciou. Okrem toho pred dvoma rokmi tu kultúra nebola vôbec, možno je teraz divák presýtený, inak si to neviem odôvodniť. Rožňavčania majú tiež strach z cudzojazyčných predstavení, myslia si, že im nebudú rozumieť.
Od 17. do 19. septembra má festival pokračovať v Budapešti. Akú podobu bude mať toto "predĺženie"?
Nakoniec pôjde do Budapešti len dánske predstavenie a Macbeth. Túto myšlienku sme sa snažili naplniť, ale nepodarilo sa nám to podľa našich predstáv. Vieme, kde sme spravili chybu a vieme, čo musíme urobiť, aby sa naše predstavy o dva roky splnili. V budúcnosti by sme chceli festival prepojiť aj cez Českú republiku a Poľsko. Na takýchto plánoch sa ťažko pracuje, ide hlavne o finančnú otázku a aj príprava musí byť dlhšia. Tých osem až deväť mesiacov na to nestačí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
