publikáciách s tatranskou tematikou a úplne najnovšie si môže povedať: mám vlastné knižné dieťa. Takmer pätnásťročný sen o vydaní príbehov z horských záchranných akcií sa stal skutočnosťou. V českom vydavateľstve Altituda mu vyšla kniha s názvom Smrť si nevyberá.
Jaroslav Švorc, Tatranec telom i dušou, je v civilnom živote pedagógom. V Tatrách je však známy predovšetkým ako dobrovoľný horský záchranár, dve desaťročia pracoval v Chate pod Rysmi ako vysokohorský nosič. Práve toto prostredie ho naučilo, aké dôležité je vedieť druhým pomôcť v núdzi. Dobre vie, akú láskavú tvár vedia hory človeku nastaviť, koľko fantastických zážitkov poskytnúť. Na vlastnej koži však pozná aj ich odvrátenú tvár, chvíľu, keď ukážu druhú stranu mince a pobyt v nich sa mení na boj o prežitie.
Pre mnohých hostí Chaty pod Rysmi je Jaro Švorc nezabudnuteľnou postavou, chvíle, keď si večer sadol k stolu a súkal zo seba príbeh za príbehom, patrične vygradovaný, okorenený štipkou humoru a správnym odstupom, sa pre mnohých stali šperkom pamäti. Hovorili mu si rodený rozprávač, to by si mal písať. On sa len mlčky usmieval. Písal. Od prvej záchrannej akcie, na ktorej sa pred tridsiatimi rokmi zúčastnil, si zaznamenával všetky zážitky, ktoré pohli jeho emóciami. Nebol v tom cieľ raz z týchto písačiek vydať knihu. Bola to len obyčajná potreba zaznamenať chvíle, ktoré nepatria k tým obyčajným.
"Neskôr bol motívom možno aj akýsi hnev. Stránky časopisov sú plné článkov o tom, ako sa ktorej hviezde šoubiznisu stratil pes, plačeme nad tým, ako nejakej moderátorke na dovolenke ukradli mobil, ale o tom, ako vyzerá záchrana človeka v horách, nájdeme v novinách dvojriadkovú zmienku. Kto dnes pozná mená mojich kolegov, komu čo povie meno Fris či Dianiš? A pritom napríklad títo chlapi len o vlas unikli lavíne pri záchrane života iných. Mal som pocit, že horskí záchranári, či už dobrovoľní alebo profesionálni, si zaslúžia, aby sa o ich robote vedelo viac," naznačil dôvody, prečo sa nezdráhal výber zo svojich horských príbehov publikovať knižne.
Motorom mu bolo aj výročie založenia dobrovoľnej horskej služby. Tatranci nedávno slávili 90 rokov od čias, kedy sa zorganizovali, aby pomáhali ľuďom v horách. A keď Jaro Švorc ako šéf Tatranskej horskej služby dobrovoľného zboru vlani za svojich kolegov preberal cenu Humanitný čin roka, už bol pevne rozhodnutý, že kniha o nich musí byť.
"Samozrejme, prvoradou snahou bolo na autentických príbehoch z hôr ukázať, ako málo stačí, aby sa stala chyba. Budem rád, keď sa ľudia na týchto príbehoch poučia. Nerobím si síce ilúzie, že to urobí dieru do sveta a úrazov bude menej, ale skúsiť to treba," povedal autor. Tvrdí, že bez pomoci svojich kolegov záchranárov by kniha nevznikla, na niektorých z popisovaných akcií nebol a oni mu sprostredkovali autentické rozprávanie a fakty, či fotografie. "Kniha sa volá Smrť si nevyberá a tento titul nie je náhodný. Vznikol podľa jedného z príbehov, ktorý je venovaný Ľubovi Jurskému, jednému z profesionálnych záchranárov, ktorý tragicky zahynul v Tatrách. Je to trochu symbolické, titul naznačuje, že ani ten, kto je skúsený a výkonný, nemá v horách vyárendovanú stopercentnú bezpečnosť," dodáva Jaro Švorc.
Knihu Smrť si nevyberá bude spolu so zástupcami vydavateľstva prezentovať na viacerých tatranských podujatiach, nemala by chýbať na 20. ročníku Psotkovho memoriálu, autogramiáda je plánovaná aj počas Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade a určite sa objaví aj pod Ostrvou na Symbolickom cintoríne počas Pietnej spomienky na obete hôr.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
