situáciu v súvislosti s prevádzkovaním predškolských zariadení. Niektoré väčšie obce síce dostali do rozpočtu tento rok dostatok prostriedkov a ak majú aj objekt škôlky technicky v poriadku, nemusia sa trápiť. Tých niekoľko šťastlivcov sa však kolegiálne pripojilo k otvorenej výzve. Uvedomujú si totiž, že pohyb detí v materskej škole (MŠ), prípadne akákoľvek havária v objekte, alebo navýšenie vstupov na prevádzku sa nedá predvídať. To, čo sa deje v susednej dedine sa o rok môže stať aj im. "Nemáme na prevádzku, na platy, ani na odstupné. Chceme, aby sa obec rozvíjala a nemá zmysel rušiť škôlku teraz, keď je v nej menej detí a o rok ju oveľa pracnejšie zriaďovať. No teraz je stav kritický. Niet kam ujsť...," povedal nám za Združenie Ekotorysa, starosta Hanisky Ladislav Jambrich.
Každá z vyše stovky obcí zo Združenia Ekotorysa, Združenia obecných úradov pod Braniskom, obcí z mikroregiónu Eurošariš, mikroregiónu Hanušovce, Horná Topľa, alebo Ondava má iné problémy. Ani jedna dedina na tom síce nie je rovnako, ale zhodujú sa v tom, že systém prerozdeľovania financií pre školy ich ťaží.
"To, k čomu nás cez financie vediete, má síce svoje opodstatnenie v smerovaní k racionalizácii prevádzky, šetrení, kde sa dá, ale núti nás prijímať závery, ktoré si naši učitelia nezaslúžia a rodičov stavajú pred často neriešiteľné situácie. Uvedomte si, že sú to ľudia a problém sa nedá riešiť s kalkulačkou v ruke na desatinné miesta," uvádza sa v otvorenom liste. Zdôrazňujú, že vidiek je v nevýhode oproti mestám, kde zrušenie jednej školy nie je takou tragédiou. Presun dieťaťa na druhú, alebo tretiu obec so sebou prináša nový problém. Dopravu.
Zhodne tvrdia, že nedoriešený bol už spôsob odovzdania MŠ samosprávam. Protestovali aj v čase, keď mali prevziať neudržiavané a zanedbané objekty. No nepomohlo to. Ani keď investovali do znaleckých posudkov na posúdenie technického stavu. Obecné kasy na to vynaložili peniaze, ale štát na odstránenie nedostatkov nedal financie a zrejme už ani nedá. Pýtajú sa, prečo sa neinvestovalo do opráv a zatepľovania objektov, často starých desiatky rokov, pred odovzdaním obciam. "My máme byť tí zlí, čo prepúšťajú, skracujú úväzky, siahajú učiteľom na platy. Podľa pravidiel, ktoré ste nastolili je pre obec luxusom mať starších a skúsenejších učiteľov, lebo tí majú vyššie platy. Pán minister znevažujeme učiteľský stav a tým odsúvame na perifériu spoločnosti ľudí, ktorí majú formovať našu mladú generáciu. Podobne je to aj pri pomocnom personáli. Kuchárka musí byť pri varení polievky rovnako dlho, ako pred reformou a tiež rovnako dlho či je v hrnci 5 alebo 7 litrov polievky," dodávajú v otvorenom liste.
Pripomínajú tiež, že záloha na prevádzku MŠ, ktorú ministerstvo prisľúbilo postúpiť na obecné účty v polovici septembra neprišla a obávajú sa, ako vydržia do konca roka. Odvolávajú sa tiež na minuloročné delenie peňazí na konci roku podľa kľúča, ktorý považujú za nepochopiteľný. "Niekde museli rýchlo kupovať dva počítače, aby koncoročné prídely minuli v starom roku, inde sa báli vyplatiť učiteľke 30-tisícový plat, presunuli peniaze na budúci rok a prišli o ne. To bola pre nás vizitka práce, keď to riadi štát. Nesystémovosť, nekoncepčnosť, netransparentné pravidlá a teraz tento spôsob vnucujete aj nám... Za toto všetko začíname byť ľuďom na posmech. Jedným dychom dodávajú, berte si príklad z Rómov. Aktivačný príplatok dostávali 1000 korún, rozbili šesť výkladov a dostali 1 500."
Otvoreným listom zároveň verejne vyzývajú kompetentných, aby prehodnotili tento stav. Odkazujú im, nech rozhodujú o tom, čo bude v učebniciach a ako sa majú deti učiť a na samosprávy nech nechajú slobodné rozhodnutia o hospodárení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
