hôr, ako práve tú, ktorou sme my sami.
Na Delfskej veštiarni bolo napísané "Poznaj sám seba". Ktovie, koľkí z nás by dnes našli odvahu do nej vstúpiť. Najpohodlnejšie je totiž zostať ukrytý vo svojom malom vnútornom svete a hovieť si v teplúčku ako dieťa v matkinom bruchu. Až na to, že v živote každého z nás raz dozrie chvíľa, aby sme navždy opustili malý bezpečný priestor a vydali sa na dlhú púť plnú neznáma.
Jeden z mojich učiteľov raz prirovnal príchod človeka na svet k teplému kúpeľu, v ktorom si človek pokojne leží a popíja dobré víno, keď v tom zrazu niekto zazvoní a on musí vyskočiť z teplej vane do nevykúreného bytu, aby mu poštár odovzdal zásielku s upomienkou za nezaplatenú faktúru. Prísť na svet znamená opustiť bezpečie a teplo iba preto, aby sme sa dozvedeli nepríjemnú správu - že je načase začať žiť.
Stavy podobné pôrodu musíme prežiť niekoľkokrát za život. Napríklad vtedy, keď dospievame a púšťame sa svojich rodičov, ktorí nás viedli alebo vtedy, keď nás nepríjemné životné okolnosti prinútia postaviť sa na vlastné nohy. Prekročiť hranice toho, čo je nám dôverne známe a vydať sa na cestu, o ktorej nič nevieme, nebýva príjemné. Poprieť a vyvrátiť všetko, kým sme a čomu veríme, je bolestivé a sprevádzané obrovským strachom. No len tí, ktorí v sebe nájdu dosť odvahy zdolať najvyššiu zo všetkých hôr, môžu objaviť nekonečné množstvo vôní a chutí, ktoré život ponúka.
Narodili sme sa na tento svet a keďže cesty späť niet, ostáva nám len jediné. Vyjsť zo svojho úkrytu a začať žiť. Kedykoľvek, kdekoľvek, vždy odznova... Nový začiatok so sebou prináša každý deň. Stačí vystrieť ruku a chytiť sa šance, ktorá možno príde len raz za život.
(Venované človeku, ktorý ma proti mojej vôli schmatol za ruku a vlečie kamsi do neznáma a ja som mu za to nesmierne vďačná.)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
