ukrajinskej poézie Živokvet mu vyšla v roku 1972, potom nasledovali Farebné dni, Súdny čas, Pod siedmym nebom. Tiež mu vyšla kniha publicistiky Očista slovom a v ukrajinskom preklade aj výber z Diela Daniela Heviera Uprostred pokušenia. Do tlače už má pripravenú ďalšiu zbierku poézie. Svetlo sveta by mala uzrieť na budúci rok. Chystá aj knihu prekladov zo slovenskej poézie. "Tentoraz to bude kniha troch básnikov," skonštatoval.
"Cítim sa byť Ukrajincom, chodil som do ukrajinskej základnej i strednej školy a na Filozofickej fakulte v Prešove som študoval na kyjevskej Štátnej univerzite," hovorí o sebe Milan Bobák a pokračuje: "Zaoberať sa jazykom, je ako zaoberať sa matematikou, stále prehlbujem svoje vedomosti, jazyk sa totiž stále mení, vyvíja." Zo začiatku písal Bobák ľúbostnú poéziu, tvrdí však, že sa ju nikdy nesnažil knižne uverejňovať, vychádzala iba v časopisoch. "Považujem sa za básnika lyrika, aj kritika ma takto hodnotí."
Do tvorby, ako hovorí, sa nikdy nenúti. "Mne je divné aj to, že niekto si vyberie tvorivú dovolenku. Mne je to cudzie. Píšem vtedy, ak môžem písať, ak mám čo povedať. Keď sa vo mne nahromadí určité množstvo zážitkov, dojmov a obrazov." Na otázku, či keď položí báseň na papier, je hotová, podotkol: "Takým majstrom som nikdy nebol. Mám síce aj také básne, ktoré som napísal jedným dychom, ale väčšinou sa k básniam vraciam. Aj tie čo už vyšli knižne by som najradšej prepísal, alebo prerobil. Ale na strane druhej, každá je niekde časovo zaradené, povedal by som, že na básniach sa dá určiť vývoj autora, aj jeho múdrosť."
O básnikoch vo všeobecnosti Bobák uviedol, že sú takí, ktorých rád číta. "Rád listujem knihy Bohdaniho Antoniča, Pavla Tyčinu, Ivana Dráča, Mitra Pavlička, tiež zakarpatské poetky, ktoré ma v poslednom čase veľmi upútali." Dodal, že svojho času, keď mal prezentáciu knihy Pod siedmym nebom v Užhorode (vyšla v Užhorode) tak sa s ich tvorbou zoznámil "tieto ženy sú o krok a možno aj viac za pred svojimi mužskými kolegami."
Čo sa týka vydávania kníh si Milan Bobák myslí, že na Slovensku zaostávame. "Keď sa vydá kniha básní, tak sa neoplatí vyšší náklad, ako 300 kusov. Nepredá sa viac. Keďže polygrafické náklady sú vysoké, aspoň by mala byť nižšia daň z pridanej hodnoty. Daň na básne a chlieb by mala byť nižšia. Pravda, tí čo čítali básne, ich budú čítať aj pri vysokých cenách." Podotkol však, že v tejto súvislosti by sa malo hovoriť aj o kvalite básnického slova, "pozorujem, že v slovenskej literatúre je mnoho nových tvári, ale úroveň poézie nedvihli na vyššiu úroveň. Básnici, ktorí písali v 30-tych rokoch, tiež v 50 a 60-tych rokoch, pravda keď to nebola poézia veľmi zaidelogizovaná, tak to boli majstri. A takýchto majstrov teraz slovenská poézia nemá."
Na otázku, či má čas aj na niečo iné, okrem písania, začal Bobák vysvetľovať, že po skončení vysokej školy pracoval ako redaktor týždenníka Nové Žitia, potom vyše sedemnásť rokov bol šéfredaktorom detského časopisu Veselka, ktorý vychádzal v Košiciach. "Tieto roky mi ubrali veľa síl, lebo som dochádzal z Prešova do Košíc." Od januára 1990 je Milan Bobák podpredsedom Ústrednej rady Zväzu Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky. "Je to síce úradnícka práca, ale vyžaduje veľa elánu," konštatuje. Tak sa dostal k tomu, že voľného času vlastne ani nemá, keď sa nájde tak ho venuje turistike, "ale ako bežia roky, tak do tej prírody sa dostávam pomenej. Zdá sa mi, že už som aj lenivý."
Básnickú zbierku, ktorá Milanovi Bobákovi vyjde na budúci rok prekladal Juraj Andričik. Bude v nej 60 básní, prinášame jednu z nich: Vietor.
Má ruky a má aj svoj zor,
má dušu opantanú snami.
Domovom je mu lono hôr,
kraj husto kvetmi obsypaný.
Má nohy ľahké, len sa blysne,
a pľúca na hmlu i na dym,
má pravidlá - a zavše prísne -
pieseň,
čo je v nej, nie je rým.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
