Hviezdoslava v Prešove prednášal o terorizme, NATO, ale aj Európskej únii.
"Ako člen výboru pre kultúru a vzdelanie cítim potrebu sa stretávať aj s mladými ľuďmi, ktorí sú v edukačnom procese, preto som rád, že ma pani riaditeľka knižnice pozvala na toto pre mňa vzácne stretnutie," povedal europoslanec, keď sme sa ho opýtali, ktorá otázka ho najviac prekvapila alebo zaskočila? "Najviac ma možno prekvapil ten chlapec, čo sa pýtal na to, či nie je veľký rozdiel medzi Tureckom, ktoré sa deklaruje ako sekulárny štát a Slovenskom, ktoré má zmluvu so Svätou stolicou. Táto otázka ma, priznám sa, dosť zaskočila, a aj moja odpoveď niesla prvky takého malého alibizmu. Je to čosi, čo ťažko možno tým žiakom vysvetliť, že kdesi v budúcnosti sa nevyhneme normálnemu dialógu medzi islamom a kresťanstvom." Stretu sa obe náboženstvá nevyhnú: "Islam tu bude aj kresťanstvo, je len otázne, či bude medzi nimi spor až na úrovni vojenských či teroristických akcií, alebo sa normálnou konferenciou vytvorí stav, keď budeme chcieť aj my aj oni dosiahnuť istú úroveň kompromisu pre ďalšie spolužitie. Alebo či to bude vojna civilizácií, ako ju načrtol Huntington. Z pôdy EÚ vychádzajú iniciatívy, aby sa otvoril normálny dialóg medzi islamom a kresťanstvom, ako protiváha fanatickým skupinám."
Hlavnou témou Gaľovej prednášky bol terorizmus. Bezprostredné priame útoky na Slovensku podľa jeho slov nehrozia. "Zrejme cieľom tých skupín, ktoré zastrašujú odrezávaním hláv, je - surovo povedané - odchytiť aspoň po jednom človeku z každého štátu, ktorý sa podieľal, priamo či nepriamo, na vojenskej akcii v Iraku a týmto smerom znepokojovať verejnú mienku, otáčať ju. Priamych teroristických útokov na Slovensku sa neobávam, myslím, že sme menej zaujímavý región na to, aby tu nejaký teroristický útok mohol vyvolať celosvetový ohlas, lebo to je cieľom týchto útokov." Ako dodal, štát si plní svoju povinnosť a podľa správy riaditeľa Slovenskej informačnej služby tajná služba monitoruje možný pohyb a činnosť týchto skupín v SR.
Téma, ktorá aktuálne rezonuje Európskym parlamentom, je nehlasovanie o zložení Európskej komisie, ktorú má viesť designovaný predseda José Manuel Barroso (EPP-ED). Jedným z dôvodov boli výroky Taliana Buttiglioneho, ktorý už medzičasom deklaroval, že sa nebude uchádzať o miesto eurokomisára. Ako to vníma M. Gaľa z pozície človeka, ktorý je priamo vo frakcii a v parlamente? "Možno je problém aj v procedúre. 25 členských štátov navrhne komisára. V zásade Barroso nemá voľnú ruku, musí rešpektovať toho, koho mu vlády ponúknu. Úlohou Barrosa je urobiť komisiu z tých ľudí, ktorých má k dispozícii." Tento systém by sa mal zmeniť. A to tak, že krajine (krajinám) bude ponúknutý rezort, na ktorý deleguje troch kandidátov. Z nich europarlament odhlasuje toho najvhodnejšieho. Nová komisia by podľa Gaľu mala pravdepodobne začať pracovať od januára, dovtedy budú vo funkciách členovia doterajšieho Prodiho kabinetu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
