využiť ich k dekoratívnym účelom. Tak vznikli najmenšie umelecké diela - šperky. Sú to prstene, náramky, náhrdelníky, náušnice, čelenky, opaskové a šatové spony, ihlice do vlasov, či amulety. Aj Slovenská republika má historicky významné náleziská drahých a ozdobných kameňov. Súvisí to s bohatou tradíciou dobývania nerastných surovín, ktorá sa rozvinula príchodom Keltov na naše územie. Jedným z nálezísk drahých kameňov je vrch Dubník v Slanských vrchoch. Existujú dohady, že opály v tejto oblasti boli vyhľadávané už v období Rímanov. Podľa Plínia v starovekom Ríme bol dubnícky opál považovaný za najvzácnejší zo všetkých drahých kameňov. Ťažba opálov na Dubníku zaznamenala rozkvet koncom 19. storočia. Ťažba v opálových baniach bola definitívne ukončená na sklonku roku 1922. Udialo sa tak z rozhodnutia Československého štátu.
Podľa súčasných poznatkov opálové hlbinné bane na Dubníku (najväčšie a najstaršie na svete) môžu produkovať aj dnes opál v takom objeme, ako za čias ich najväčšej slávy. Možno aj preto v baniach na Dubníku v súčasnosti prebieha prieskumná ťažba. Oživiť dubnický opál sa rozhodla Asociácia zlatníkov Slovenska a Cech zlatníkov a klenotníkov. Vyhlásili súťaž pre šperky osadené slovenským opálom a tiež briliantom. Vyhlásenie výsledkov sa konalo minulý týždeň v Prešove. Do súťaže sa prihlásilo 60 slovenských šperkárov.
"Šperky, to je hriešna krása, lebo sa spájajú so ženou," poznamenal moderátor večera Vilo Rozboril. Víťazné šperky z Prešova sa presúvajú do bratislavskej Incheby, kde sa v dňoch 12. - 14. novembra koná výstava Hodiny a klenoty. Zo zahraničia sú na túto výstavu prihlásené firmy z Čiech, Maďarska, Rakúska, Talianska, Turecka, Grécka a Nigérie. Odhad je taký, že na výstave Hodiny a klenoty bude v bratislavskej Inchebe okolo 70 vystavovateľov.
Slávnosť v Prešove začala premietaním firmu z histórie a budúcnosti dubníckeho opálu. Súťažilo sa v témach prsteň, náušnice, prívesok, trojdielny set a voľná tvorba. Víťazov vyhlásil prezident Asociácie zlatníkov Slovenska Peter Pavlovič, ktorý skonštatoval, že ich úmyslom je vytvoriť na Slovensku rovnakú tradíciu, akú má v Čechách granát. "Stojí za zamyslenie, že v Čechách je v každom klenotníctve časť predajných pultov vyhradená šperkom s českým granátom. Hoci český granát je len polodrahokam, ročne sa ich predá okolo sedemdesiattisíc. V Čechách je granát považovaný za národný kameň a o jeho existencii vie väčšina obyvateľstva, kým na Slovensku dubnický drahý opál poznajú len odborníci a malá časť obyvateľstva," povedal.
Na tradíciu z roku 1920 nadviazali podľa Asociácie zlatníkov Slovenka šperkári a šperkárky z Trečína, Bratislavy a Lednického Rovného. Hosťom večera bola speváčka Sisa Sklovská, ktorá zdôraznila, že na šperky si veľmi nepotrpí, zväčša má na vystúpeniach iba bižutériu, avšak tentoraz si dala na ruku prsteň s opálom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
