unikátne vynášky vyslúžil neformálny titul "kráľ tatranských nosičov", stále tvrdí, že nosenie je predovšetkým možnosť na každodenný intímny kontakt s prírodou. Potvrdil to aj pri nedávnych oslavách 55. narodenín. "Naložil som si na chrbát symbolických 155 kíl a verím, že keď budem sláviť stovku, zvládnem ešte 100-kilovú vynášku," dodáva so smiechom oslávenec.
Ako darček k životnému jubileu vníma film, ktorý o ňom pripravuje režisér Ivan Kočner. Filmový medailón tatranského nosiča s názvom Každý deň rekord má byť hotový do konca roka. "Bude mať asi päťdesiat minút a hoci aj v názve je slovo rekordy, ide skôr o symboliku. Ja mám dôvod na Vianoce každý deň, v horách som spokojný. Film je akousi bilanciou môjho takmer štyridsaťročného pôsobenia v Tatrách, či už ako nosiča alebo chatára," hovorí Laco Kulanga.
Keď pred piatimi rokmi slávil päťdesiatku, "daroval" si knihu Skalnatý sen, ktorú sám aj napísal. Popisuje v nej svoju cestu do hôr a vzťah k noseniu. "Mám pocit, že nie je nič krajšie, ako môcť každý deň sledovať veľké divadlo prírody. To sa nedá popísať. Také zážitky, ako napríklad keď som nosil na Téryho chatu a v doline ma už zdravili kamzíky a svište, to zostane v človeku natrvalo," hovorí nosičský rekordér.
Medzi vynášky, ktorými sa natrvalo zapísal do tatranského sveta nosičov, patrí napríklad 207,5 kíl, ktoré niesol na Zamkovského chatu, 151 kíl na Téryho chatu či 141 kíl na Zbojnícku chatu. "Zatiaľ neprekonaný zostal rekord, počas ktorého som zo Skalnatej chaty na Štart zniesol 211 kíl," bilancuje nosič.
Ako dodáva, denne na Skalnatú chatu od vrcholovej lanovky nosí priemerne okolo 100-kilový náklad. Keď je zlé počasie a lanovka nepremáva, vyšliape si pekne s nákladom celú cestu od Štartu nahor. Napriek pribúdajúcemu veku však o tom, že by mal zavesiť nosičskú krošňu na klinec, neuvažuje. "Neviem, čím to je dané, ale nepociťujem žiadne telesné problémy, opotrebované kĺby alebo niečo podobné a to si nedávam nejako zvlášť pozor na vyváženú stravu, vitamíny či špeciálne prípravky," dodáva oslávenec.
O osud tatranského nosenia sa nebojí, podľa jeho slov je stále dosť mladých ľudí, ktorých láka a život v horách. "Mňa teší, že aj môj syn Paľko má vzťah k horám, lyžuje, občas mi pomáha v chate, ale pochopiteľne, ako každý rodič, ani ja by som nebol nadšený, keby si zvolil nosenie ako životný osud," hovorí Laco Kulanga. "Každý má pred sebou inú voľbu, ja som si tento život vybral a som spokojný. Teším sa z každého dňa. Na nové rekordy nepomýšľam, teraz sa venujem chate, snažím stále niečo vylepšovať, aby sa tam ľudia dobre cítili," uzavrel tatranský nosič.
Sľúbil, že svoje najčerstvejšie zážitky spod krošne ešte zachytí v jednej knihe.
Autor: kim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
