pri pokojnej manifestácii zranili desiatky ľudí, odštartovali sa masové demonštrácie a protesty. Masy však v sebe ukrývali jedincov, pre ktorých novembrové dni nie sú len akýmsi klišé, ale reálnou spomienkou na lepenie plagátov a vyrábanie trikolór. Pre historičku Editu Kušnierovú začal november 16. večer, keď v rádiu začula zakázanú Martu Kubišovú a jej známy hit Depeše.
"Vtedy som si povedala - je toto vôbec možné? Potom prešlo jedenásť dní a my sme tu nič konkrétne nevedeli. V správach sa síce objavilo, že boli akési nepokoje, ale aj to, že boli potlačené," spomína si E. Kušnierová.
Ako dni plynuli ďalej, oficiálne vysielanie v rozhlase prerušovalo to neoficiálne a vtedy už ľudia vedeli, čo sa vlastne deje, hoci ešte stále vládlo informačné embargo. "Pamätám si, že som bola doma, keď za mnou prišli dvaja kolegovia, Gabi Tököly a Adam Szentpétery s kopou plagátov a vysvetlením, že v Prahe sa niečo deje".
Takto nejako sa začala spolupráca trojice ľudí, ktorí v predvečer generálneho štrajku vylepovali po nočnej Rožňave plagáty informujúce o dianí vo vtedajšom Československu. Večné zákazy, príkazy a zrazu šanca toto všetko zmeniť. Edita Kušnierová o sebe tvrdí, že sa nemala čoho báť. "Možno preto, že nemám rodinu, nemala som byť za koho zodpovedná. Moji priatelia to v tomto smere mali ťažšie. Napriek tomu sme sa ponúkanej šance zmeniť niečo chopili," hovorí E. Kušnierová mysliac na to, že pred rokmi už malý kúsok slobody ochutnala pri takzvaných dubčekových rožkoch, mítingoch a štrajkoch proti vstupu ruských vojsk na naše územie v roku 1968 ako študentka vysokej školy.
"Lepiť plagáty sme nemohli v dvojici, bolo by to nápadné, tak sme sa rozdelili a od šiestej večer do jednej v noci sme lepili po Rožňave výzvy. Mala som takú starú vetrovku, bola zima, ruky som si namazala lepidlom, každý plagát som pretrela a nalepila. Toto všetko sa dialo v meste plnom policajtov, no musím povedať, že aj s ich tichým súhlasom".
Nočné nepríjemné šteklenie vystriedalo ráno a príchod jedenástej hodiny, ktorá na námestie priviala desiatky ľudí, študentov a húkanie sanitiek. E. Kušnierová dnes vie, že "to malo zmysel, stálo to za to a netreba plakať za rožkami po 20 halierov. Získali sme slobodu, individualizmus, človek začal za niečo stáť, začíname brať na vedomie, že vytúžená sloboda je zároveň naša zodpovednosť".
Autor: zur
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
