zateplených príbytkoch, len sem tam vidieť na zamrznutom jazierku ZOO labute a zopár zvierat, ktoré ostali von vo svojich výbehoch.
Ako nám povedal zastupujúci riaditeľ ZOO v Spišskej Novej Vsi Karol Dzúrik, v tejto sezóne navštívilo ZOO zhruba o 10 tisíc návštevníkov viac ako vlani, do konca októbra sa v nej vystriedalo zhruba 90-tisíc turistov i domácich. Tržby z predaja vstupeniek sa pohybovali vo výške jedného milióna korún. "Tohtoročnú sezónu hodnotím v porovnaní s vlaňajšou ako úspešnejšiu. Zrejme aj preto, že bolo daždivé počasie a keďže ľudia nemohli chodiť na kúpaliská, prišli k nám. Bolo tu veľa detí aj školských zájazdov, zloženie návštevníkov bolo pestré. Zavítali k nám Popradčania, ktorí tvoria asi 30 percent z našej celkovej návštevnosti, ale aj z okolitých obcí, Kežmarku, Rožňavy, Prešova. Zo zahraničia dominovali Poliaci, potom Nemci a objavili sa u nás aj Holanďania," uvádza K. Dzúrik.
V rámci rozpočtu dostala zoo na tohtoročnú prevádzku 800-tisíc korún, náklady na mzdy a iné činnosti sa pohybuje vo výške jedného milióna. Pretože na potrebné investície nedostala zoo roky ani korunu, financie, ktoré im zvýšia z oblasti údržby, presunú do investícií. Riešením je aj stavba nových výbehov, ktoré robia zo zariadenia starých a vyradených autobusových zastávok. Tento rok sa však odhodlalo vedenie spišskonovoveskej zoo požiadať mesto o zvýšenie rozpočtu pre budúci rok o sumu 600-tisíc korún na plánované investície. "Inak rozpočet ostáva taký ako vlani. Za viac ako pol milióna chceme postaviť kanceláriu, pretože doposiaľ úradujeme v pokladni a na sociálne zariadenia pre pracovníkov. Výstavbu plánujeme už v budúcom roku," hovorí zastupujúci riaditeľ.
Najväčšiu časť výdavkov pohltí v zoo potrava pre zvieratá a energie. Zatiaľ čo na potravu ide z rozpočtu asi 250-tisíc, rovnaká čiastka putuje na energie. Tento rok však vzhľadom na teplé jesenné počasie ušetrili. "V číslach je to asi o 40-tisíc korún menej ako po iné roky, keď sa ochladí skôr. Aj teraz vykurujeme príbytky zvierat len na polovicu, nie naplno. Takže je to istá úspora. S potravou nám veľmi pomáha spišskonovoveská Hypernova, od ktorej dostávame potravinový odpad pre zvieratá. V budúcnosti chceme za tým istým účelom osloviť aj Kaufland," vysvetľuje K. Dzúrik.
Momentálne zabezpečuje starostlivosť o zvieratá v zoo sedem zamestnancov, tento počet však podľa slov K. Dzúrika postačujúci nie je. Mesto teda odkleplo pre budúci rok navýšenie počtu o jedného zamestnanca. Ten sa zaradí medzi ošetrovateľov. Je paradoxné, že v súčasnosti sa priemerný plat zamestnanca v zoo pohybuje vo výške 7000 korún. Ako vraví K. Dzúrik, takto zarábali aj za bývalého režimu. Nič sa teda nezmenilo, iba ak to, že zamestnanci zoo prišli aj o svoje biedne 400-korunové rizikové príplatky, ktoré dostávali kvôli rizikovej práci. "Viete, hocičo sa môže stať, zvieratá, najmä šelmy, sú vždy nevyspytateľné," potvrdzuje.
Aj keď dvere za touto sezónou sa zavreli len pred necelým mesiacom, už teraz sa zoo pripravuje na sezónu 2005. "Pribudnú nám dve surikaty, je to niečo ako malý svišť, lama Alpaka a chceli by sme doviezť aj hrošíka," plánuje K. Dzúrik. Pred rokom im totiž dovezený hrošík uhynul na otravu, ktorá sa nachádzala pravdepodobne v potrave. V jeho výbehu sú zatiaľ surikaty, budúce leto však bude mať spišskonovoveská zoo zrejme na pôvodnom mieste opäť hrošíka.
Autor: dub
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
