oveľa skôr, ešte v roku 1999, od kedy štátny podnik prestal platiť obci daň z nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastri obce. Dnes sa tento dlh vyšplhal na takmer dva milióny korún. Preto obec ešte v roku 2002 uplatnila záložné právo na nehnuteľnosti podniku v katastri obce, kvôli vysporiadaniu dane. Podľa slov starostu obce Jána Šofranka (na snímke) v celej záležitosti figuruje viacero nejasností.
"Vlastne sme sa pripojili k záložnému právu, ktorý mal už uplatnený daňový úrad, ktorému štátny podnik dlhuje viac ako 150 miliónov korún. Našli sme v obci jednu halu, na ktorú si však daňový úrad toto právo neuplatnil a zablombovali sme ju. Až neskôr sme sa dozvedeli, že likvidátor podniku dal halu do dražby bez toho, aby požiadal o súhlas záložného veriteľa, čiže obec. Rovnako sme neboli upovedomení o termíne konania dražby ani o cene. Likvidátor nás mal upovedomiť aj o tom, koľko peňazí z dražby nám poukáže, na uhradenie existujúceho dlhu. Nič také sa však nestalo," približuje J. Šofranko.
Podľa slov súčasného likvidátora štátneho podniku Mgr. Pavla Richtarčíka, však obec uplatnením záložného práva porušila zákon o štátnych podnikoch a narušila likvidáciu. "Likvidácia štátneho podniku nesmie byť narušená podľa osobitých predpisov. t. j., uplatnením colného zákona, exekúčnym poriadkom a taktiež tu patrí aj správa daní a poplatkov pre obec. Likvidátor štátneho podniku musí najprv uspokojovať štátnych veriteľov a až potom orgány tretieho stupňa, ku ktorým patria aj obce. Ani výška dlhu na dani nie je taká, akú obec stanovila. Štátne podniky v likvidácii platia daň iba z tých nehnuteľností, ktoré ďalej prenajímajú," vysvetľuje P. Richtarčík. Ako zdôrazňuje markušovský starosta, obec o tom nevedela a likvidátor ich o týchto zmenách neupovedomil. "Do pätnástich dní sa proti výrubu dane mohol odvolať a my by sme výmer zmenili. To však neurobil, čím vlastne výmer vstúpil do platnosti," oponuje J. Šofranko.
Ako ďalej zdôrazňuje, pochybné praktiky pokračovali aj ďalej. Hala stojaca na okraji obce bola skolaudovaná v roku 1989. Jej zostatková hodnota bola cez tri milióny. Likvidátor ju však v dražbe ponúkol za vyvolávaciu cenu 200-tisíc korún. Podľa slov J. Šofranka bola pri 12 záujemcov vydražená za 203-tisíc korún. Obec by sa o dražbe nebola ani dozvedela, keby jej nový majiteľ nezačal s búracími prácami, pričom obec, ako stavebný úrad, nepožiadal o príslušné povolenie. "Podali sme predbežné súdne opatrenie na zastavenie likvidácie haly, ale bolo už neskoro. Ostali z nej iba stĺpy. Taktiež sme podali žalobu na zrušenie dražby. Ak likvidátor tu halu aj tak vydražil, peniaze mal poukázať nám. Ešte koncom októbra prebehlo súdne konanie, na ktorom sudkyňa rozhodla, že ak sme ochotní môžeme sa dohodnúť na vysporiadaní dlhu do tridsiatich dní. Niektorí naši občania majú pozemky pod nehnuteľnosťami patriacimi podniku a majú problém sa dohodnúť. Sme ochotní tieto pozemky pre našich občanov vysporiadať ako protihodnotu za dlh podniku voči obci. Navrhneme likvidátorovi, o ktoré pozemky máme záujem a on určí, ktoré nám môže vysporiadať. Chceme sa dohodnúť, len nech tie dva milióny nejakým spôsobom do obci dostaneme," zdôrazňuje markušovský starosta.
Podľa slov P. Richtarčíka dražba haly musela prebehnúť, pretože ju rozkrádali Rómovia a hrozilo nebezpečenstvo úrazu. Prešovská firma, ktorá halu získala zaplatila zábezpeku v termíne. "Ešte v júni tohto roka sme so starostom podpísali dohodu o vyriešení dlhu formou vysporiadania pozemkov. Starosta s tým súhlasil a dohodu podpísal. Vec sme považovali za uzavretú. Avšak on ešte v ten istý deň podal žalobu o neplatnosti dražby. Čím sa nezachoval férovo. Každopádne sme ochotní dohodnúť sa," zdôrazňuje P. Richtarčík. Ako zároveň dodáva, zdá sa, že veci sa dali do pohybu a obe strany začali spolupracovať. "Starosta nám vyšiel v ústrety a poskytol mapy, podľa ktorých ideme identifikovať pozemky v katastri obce. Máme tam niekoľko veľkých parciel, ktoré by mohli postačiť na vygumovanie dlhu," dodal P. Richtarčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
