KOMENTÁR
O zamorení niektorých priepastí na Silickej planine nebezpečným odpadom vedia jaskyniari už desaťročia. O tom, či sa jednotlivé jedovaté zložky nedostali aj do pitnej vody a teda i do ľudí, ktorí ju v Rožňave a na okolí pijú, však nevie dnes zodpovedne povedať nikto. Arzén, ortuť, olovo, nitrofenoly a ďalšie neznáme zložky kedysi vo veľkom používaných pesticídov, sa totiž podľa odborníkov hromadia aj v minimálnom množstve v ľudskom organizme a mnohé z nich po dlhom pôsobení vyvolávajú najrôznejšie vážne ochorenia, vrátane rakoviny.
To nie je šírenie paniky, ako sa to niektorí pokúšajú zľahčovať, ale konštatovanie skutočnosti. Ak hygiena a vodári tvrdia, že nič z týchto jedov sa zatiaľ v pitnej vode neobjavilo, neznamená to, že tam nie sú, alebo sa v nej nemôžu objaviť. Až po pravidelnom, dlhodobom a špecifickom sledovaní by bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti potvrdiť alebo vylúčiť kontamináciu. Nič také sa však nedeje a preto možno lakonicky skonštatovať, že v Slovenskom krase ticho tiká časovaná ekologická bomba.
Berúc do úvahy osobitosti krasu, ktoré charakterizuje najmä maximálny priesak zrážok do podzemia, je viac než pravdepodobné jeho zasiahnutie jedmi. O to viac prekvapuje, že sa táto stará a veľmi nebezpečná ekologická záťaž po toľkých rokoch okamžite neodstráni. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z Malej Žomboje sa až po pätnástich rokoch od roku 1968, keď na jej dne v hĺbke vyše sto metrov skončil objem jedného nákladného auta prípravkov DDT, vytiahlo a zlikvidovalo niekoľko ton pôdy kontaminovanej pesticídmi, a to bez záruky ich úplného odstránenia. Vtedajší režim sa snažil informácie o tom všemožne tajiť. Zdá sa, že dnes sa toho odvtedy veľa nezmenilo. Problém sa napriek mnohoročným varovaniam odborníkov stále neberie dostatočne vážne.
Zo Slovenského krasu sa síce stal národný park, ale nič to nezmenilo na skutočnosti, že sanačné práce kvôli nedostatku peňazí viaznu a prebiehajú len sporadicky a ľudia s istotou stále nevedia, čo presne pijú. Jedno je ale isté. Keď sa niekto pred rokmi nevedel nebezpečných chemikálií zbaviť a nahádzal ich do podzemia Slovenského krasu, v domienke, že ich navždy zničí, neuvedomil si akého fatálneho omylu sa dopustil. Omylu za milióny korún, ktorý neohrozuje bezprostredne len prírodu Slovenského krasu, ale je predovšetkým potencionálnou hrozbou pre zdravie s ďalekosiahlymi dôsledkami do budúcnosti a v plnej nahote obnažuje neschopnosť účinne ho riešiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
