učiteliek, ktoré škôlkárov doprevádzajú. So slúchadlami na ušiach, do ktorých znejú detské pesničky, totiž začali komunikovať aj deti, ktoré v škôlke rozprávajú veľmi málo, alebo vôbec. Ide pritom o poslucháčov prípravky, teda deti vo veku 5 až 6 rokov, ktoré by na rok mali nastúpiť do základnej školy. Uvoľnená atmosféra v knižnici a príjemná hudba však urobili svoje a v priebehu jedného týždňa učiteľky počuli spievať aj deti inak zakríknuté.
"My sme ich v škôlke takmer vôbec nepočuli. Máme síce hudobnú výchovu, ale niekoľko detí má strach prejaviť sa, sú nesmelé. Keby sme ich napríklad v škôlke vyzvali, aby zaspievali, neurobia to. A so slúchadlami na ušiach to ide bez problémov, robia pokroky," hovorí jedna učiteľka z istej rožňavskej MŠ. Samotní pedagógovia už neraz kontaktovali psychológa, aby poradil, ako s „nehovoriacimi" deťmi pracovať. Po konzultáciách stanovil diagnózu: selektívny mutizmus. "Prosto si vyberajú, s kým budú rozprávať," hovorí zo skúseností učiteľka. Aj kvôli tomu sú podľa učiteliek veľkým prínosom návštevy hudobného oddelenia.
"Pustíme im do slúchadiel hudbu a úlohou detí je potom prerozprávať, čo počuli. Podporuje to vyjadrovacie schopnosti, komunikáciu," hovorí Tatiana Bachňáková z úseku hudby a umenia. "V škôlke nemáme k dispozícii ani takú techniku, ani tak široký repertoár. Nejedno dieťa, najmä zo sociálne slabej rodiny, vidí a počuje to, čo v knižnici, prvýkrát," potvrdzuje ďalšia učiteľka, ktorá sa sťažuje aj na to, že v posledných rokoch je problematických detí pred nástupom do základnej školy čoraz viac. Vlani nenastúpili zväčša pre rečové chyby, neschopnosť vysloviť hlásky.
Pedagogičky z MŠ na Štítnickej ulici už v minulosti spracovali metodický materiál na spomínanú tému a podľa toho vyškolili učiteľky z celého okresu. Skúsenosti dokazujú, že so súčasnými deťmi sa pracuje inak, než pred piatimi, šiestimi rokmi. "Oveľa ťažšie," spresňuje aj T. Bachňáková. "Asi sa doma s rodičmi málo rozprávajú, komunikácia je odsunutá," pridáva sa učiteľka.
Na katastrofálnu situáciu vplýva podľa učiteliek uponáhľaný život niektorých rodičov, ako aj fakt, že mnoho z nich z finančných dôvodov nedáva deti do škôlky od útleho veku, ale až rok pred nástupom do základnej školy. S rečovými chybami, neschopnosťou rozoznávať základné farby, ale zato so znalosťou obsahu všetkých telenoviel.
Psychologička: Ak to pomáha, pokračujte
Revúca - Psychologička z Centra poradensko-psychologických služieb v Revúcej PhDr. Eva Štullerová, pôsobiaca aj v pedagogicko-psychologickej poradni vysvetľuje, čo znamená selektívny mutizmus. "Je to komunikačná porucha. Dieťa nehovorí v určitých situáciách, vyberá si, kedy a s kým bude hovoriť. Je to viazané na sociálne situácie".
Vplyv hudby na takéto deti síce podľa vlastných slov neoverovala výskumom, ak však učiteľky vidia prínos, radila by pokračovať v návštevách hudobného oddelenia. "Existuje aj psychoterapeutická metóda - muzikoterapia. Pacientom sa púšťa rôzna hudba. Je to uvoľňujúce, opadávajú zábrany. U detí to môže pôsobiť podobne a navyše, táto metóda je hravá".
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
