zabezpečenie ochrany vodných zdrojov preto včera hovorili členovia podkomisie krízového štábu Obvodného úradu v Poprade.
"Hodnotili sme aj situáciu na zabezpečenie opatrení podľa zákona o ochrane pred požiarmi. Tematické kontroly ukázali, že napríklad niektoré prístupové komunikácie v lesoch nie sú ešte uvoľnené pre prípad potreby zásahu hasičov," povedal šéf krízového štábu a prednosta Obvodného úradu v Poprade Milan Baran. Ako dodal, v prípade odstraňovania následkov kalamity nemôžu zainteresovaní rešpektovať len literu jediného zákona a to o ochrane prírody a krajiny, ale sú povinní napĺňať aj ďalších päť zákonov. Medzi nimi aj zákon o ochrane vodných zdrojov, o ochrane pred povodňami, o ochrane obyvateľstva a ďalšie. Preto aj podľa Barana aktivity rôznych mimovládnych združení, namierené proti prácam v tatranskom lese, nereagujú na širšie súvislosti problému. "Napríklad na zabezpečenie protipovodňových opatrení nie je nutná výnimka, stále je totiž vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity a krízový štáb sa riadi zákonom o mimoriadnych udalostiach," vysvetlil šéf krízového štábu. Podotkol tiež, že napríklad do jari bude nevyhnutné sprístupniť všetky komunikácie aj v horskom teréne tak, aby bola zabezpečená ochrana pred požiarmi.
"Aj my budeme tlačiť, aby nám lesníci čo najskôr odstránili popadané stromy zo zdrojov pitnej vody, musíme zabezpečiť základnú údržbu týchto zdrojov, aj keď je to v najvyššom stupni ochrany prírody," povedal riaditeľ Podtatranskej vodárenskej spoločnosti Vladimír Pastorek. Ako dodal, nad cestou Slobody sa nachádza veľa zdrojov, ku ktorým sa vodári nemôžu dostať, kritické miesta sú v okolí Hrebienka, Tatranskej Lomnice a najkomplikovanejší je prístup k Studenému potoku. "Ak by sme zdroje nezabezpečili, ohrozené by bolo zásobovanie pitnou vodou," dodal V. Pastorek.
Ako odznelo počas rokovania komisie, vysoké budú aj náklady na zabezpečenie protipovodňových opatrení. Predstavujú miliardu korún. "Je tu stále potenciálne nebezpečenstvo povodní pri zvýšenom topení snehu alebo výdatnejších zrážkach," vysvetlil dôvody trvania III. stupňa povodňovej aktivity riaditeľ Povodia Dunajca a Popradu Slovenského vodohospodárskeho podniku Anton Baláž. Podľa jeho slov už je pripravená základná verzia vodohospodárskej štúdie, pripomienkovať ju bude rezort životného prostredia. "Teraz môžeme len zásahmi minimalizovať prípadné škody, ktoré môžu vzniknúť na jar pri topení snehu. Predpokladám, že všetky protipovodňové opatrenia vo Vysokých Tatrách by sme mohli ukončiť až na jar v roku 2006," dodal A. Baláž. Až keď pracovníci Povodia Dunajca a Popradu odstránia prekážky v tokoch a zabezpečia aspoň minimálnu ochranu pred povodňami, odvolajú aj III. stupeň povodňovej aktivity.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.