je výnimkou. V týchto dňoch je ešte možnosť pripomienkovať aktualizáciu Územného plánu sídelného útvaru mesta Prešov, ktorý rieši aj dopravu v meste.
Zaujímalo nás preto, podobne ako mnohých dotknutých občanov, či a ako územný plán rieši trasovanie spornej stavby Nábrežnej komunikácie (NK), ktorá bola definovaná ako štátna cesta I/68. Mimochodom, je rozostavaná už 5 rokov. Presnejšie ide o 500 metrov a celá by mala mať dĺžku 5 kilometrov. Štát na nej preinvestoval stovky miliónov korún. O tom, že je sporná, hovoria súdne procesy, ktoré rozhodovali o právoplatnosti vydaného územného rozhodnutia aj stavebného povolenia. Ani majetkovoprávne vysporiadanie nie je ukončené.
Všetkých Prešovčanov zaujíma, aký bude osud NK. Zvlášť, ak v návrhu súčasného územného plánu figuruje ako "dopravná spojnica urbanistických subcentier". Znamená to, že bude len súčasťou mestských okruhov? Aký bude jej význam a je vôbec nádej, že sa dostavia? A potom je tu ešte iná otázka. Ak bude súčasťou mestského okruhu, kto bude investorom?
S týmito otázkami sme sa obrátili na predkladateľov územného plánu, na Útvar hlavného architekta (ÚHA) mesta Prešov. "Tieto otázky ani nie sú šité pre nás. Doteraz bola investíciou Slovenskej správy ciest (SSC), ako preložka cesty I/68 a jeden čas mala aj prívlastok diaľničný privádzač. Vieme len, že v týchto dňoch sa delia investičné akcie, ale zatiaľ nevieme, či bude Nábrežná komunikácia zaradené do investorstva SSC ako cesta prvej triedy, alebo či prejde do kompetencie Diaľničnej spoločnosti so štatútom diaľničného privádzača," reagoval na naše otázky hlavný architekt Vladimír Ligus.
Poznamenal tiež, že v hre sú ešte nedoriešené procesné prekážky v územnom a stavebnom povolení a je otázkou, komu z investorov ostane "horúci zemiak" v rukách. "Dlhodobo bude mať Nábrežná komunikácia aj takú funkciu, že po výstavbe diaľnice bude musieť byť záložnou komunikáciou na tranzit cez mesto Prešov. Nestratí svoj význam, dokonca bude mať v dopravnom systéme viac funkcií," dodal hlavný architekt.
Faktom však je, že SSC aj Diaľničná spoločnosť môžu investovať len do stavieb 1. triedy a diaľničných privádzačov. Cesty II. a III. triedy sú v kompetencii samosprávnych krajov. Otázne teda je, aký prívlastok napokon prisúdia NK. Len tak mimochodom, Územný plán Prešovského samosprávneho kraja, aktualizovaný vlani, vôbec nehovorí o NK ako o diaľničnom privádzači. V ňom štátna cesta I/68 vedie celkom inou trasou. Dokonca na opačnom konci mesta pri Sídlisku Sekčov.
Pripomeňme si, že projekt na NK existuje od roku 1987. V územnom pláne Prešova sa objavil v roku 1996. O dva roky neskôr sa o nej v oficiálnych dokumentoch hovorí a (aj koná pri vyvlastňovaní nehnuteľností v záujme verejnoprospešnej stavby) ako o štátnej ceste I/68 v investorstve SSC. V roku 1999 už ide o diaľničný privádzač, ktorý by sa mal končiť pri výjazde z Prešova smerom na Košice. Aj v spornom stavebnom povolení z roku 2000 ešte ide o privádzač. O dva roky neskôr sa tento prívlastok začína škrtať, hoci chýbajú vysvetlenia.
No a máme tu rok 2005. Osud dostavby tejto komunikácie je stále diskutabilný. Ostali len otázniky, na ktoré by kompetentní mali odpovedať. Zrejme dozrel čas na prehodnotenie a definitívne východisko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
