"Prax ukázala, že nie všetky ustanovenia teraz platného zákona sú vyhovujúce, niektoré dostatočne neodzrkadľovali realitu," vysvetlil dôvody novely riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS) Jozef Janiga. Nový návrh upravuje predovšetkým vymedzenie pojmov záchranná činnosť, spresňuje práva a povinnosti prevádzkovateľov lyžiarskych tratí a vlekov, upravuje problematiku odbornej a zdravotnej spôsobilosti, zavádza vyrovnávací príspevok a rekondičné pobyty pre zamestnancov HZS.
Návštevníkov hôr bude pravdepodobne najviac zaujímať časť, podľa ktorej si každý postihnutý bude za záchrannú akciu alebo pátranie v horách platiť. Bez ohľadu na to, či porušil povinnosti prípadne pravidlá pohybu v horách. "Táto prax je bežná takmer vo všetkých alpských oblastiach. Výrazne sa tým zlepší možnosť vymáhať náklady za záchranu a odstránia sa komplikácie pri dokazovaní porušenia zákona zachraňovanou osobou," uvádza sa v stanovisku komunikačného odboru ministerstva vnútra, pod pôsobnosť ktorého HZS patrí. "Týmto opatrením dôjde k vyrovnaniu legislatívy s krajinami Európskej únie. Pred naším vstupom do EÚ bolo možné určitú časť nákladov, spojených so záchrannou akciou pre zahraničných návštevníkov vymôcť cez poistné produkty. Po máji sa situácia zmenila, nemali sme na vymáhanie oporu v legislatíve," uviedol Jozef Janiga. Podľa jeho slov až 58 percent postihnutých v horách tvorili práve zahraniční turisti.
"Nie som nadšený takýmto návrhom, ak sa už porovnávame s praxou v alpských krajinách, potom by som rád videl aj rovnakú profesionalitu záchranárov a keď sa vyrovná, vtedy sa môžeme baviť aj o poistkách," reagoval na pripravované návrhy jeden z tatranských horolezcov. Chystaná novela čiastočne prekvapila aj šéfa dobrovoľných horských záchranárov. "Zatiaľ ju nemám celú k dispozícii, takže sa vyjadrím až neskôr, budeme mať stretnutie a tam problém rozdiskutujeme," uviedol náčelník Tatranskej horskej služby Dobrovoľného zboru Jaro Švorc.
"Vlna kritiky zrejme príde, sme si vedomí, že táto zmena môže mať dopad na sociálne slabšie vrstvy návštevníkov hôr. Je tu však dostatočný časový priestor do januára 2006, aby poisťovne vytvorili špeciálny produkt," uviedol riaditeľ HZS. Pri uzavretí špeciálneho poistenia by tak postihnutý turista neznášal náklady na záchrannú akciu priamo. V priemere vychádza "cena" jedného zásahu na približne tri a pol tisíc korún v závislosti od terénu a obtiažnosti prípadu, vo vysokohorskom prostredí náklady na zásah dosahujú priemerne okolo 9 a pol tisíc korún. Objem financií, ktorý by HZS získala za "preplatenie" záchranných akcií, odhaduje riaditeľ HZS na približne 7 až 9 miliónov korún ročne. Tie by záchranári použili na skvalitnenie záchrany, obnovu záchrannej techniky a tiež na tzv. vyrovnávacie príspevky a rekondičné pobyty zamestnancov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
