79-ročný jazykovedec Ferdinand Buffa, rodák z Dlhej Lúky v okrese Bardejov. Slovník tvoril celých 50 rokov a na 350 stranách obsahuje 15-tisíc výrazov. Sú usporiadané podľa abecedy a doplnené nielen slovenským prekladom, ale aj frazémami. Alebo ak chcete, vyžitím v slovnom spojení. Napríklad lapic še znamená chytiť sa. Buffa pridáva frazému: Ani kuľka še ho nelapi, čo znamená, že ani guľka ho nechytí, alebo nič sa mu nestane.
Ako tvrdí recenzent slovníka, jazykovedec a dialektik Ladislav Bartko, niekedy je abecedné usporiadanie na škodu veci. Ak totiž niekto pozná len slovenský výraz, ťažko sa mu hľadá šarišský ekvivalent a naopak. Navyše, jedno šarišské slovo má niekedy viac významov. Zvláštnosťou v šarištine je najmä fakt, že nepozná ypsilon a na rozdiel od slovenčiny veľa slov sa píše s mäkčeňom. Napríklad aj také slovenské nič sa píše ako ňič, kôň ako kuň, alebo nikdy ako ňigda.
Ferdinand Buffa sa výskumu nárečí venuje už 60 rokov. Až do odchodu na profesionálny odpočinok pracoval v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Pôsobil tiež na Univerzite Komenského na katedre slavistiky, kde učil aj poľštinu. Mimochodom, pripravil a vydal slovensko-poľský nárečový slovník i frazeologický. Mal pripravený materiál aj na ďalší, ale žiaľ nenašiel vydavateľa. Počas svojej profesionálnej dráhy jazykovedca napísal viacero publikácií, desiatky štúdií, v ktorých rozoberá diferenciáciu slovenských nárečí, osobitne šarišského. V roku 1995 vydal monografiu šarišského nárečia. Vari aj preto recenzent L. Bartko tvrdí, že: "šarišské nárečia sú zo všetkých na Slovensku najlepšie zdokumentované a odprezentované. Ferdinand Buffa vydaním tohto výberového slovníka dokompletizoval výskum o šarišskom nárečí a bude skvelou orientáciou pre súčasných aj budúcich jazykovedcov. Podoby slov sú totiž z centrálneho Šariša a teda neuvádza aj odtienky z iných regiónov, ako je Abov, Zemplín či Spiš."
Zdá sa vám, že 50 rokov výskumu je na jeden slovník veľa? Nuž, ani nie. Naopak, získal na cene. Za toto obdobie sa totiž stal aj historickým slovníkom. Autor počas desaťročí zbieral materiál na vidieku. Zväčša medzi starými ľuďmi, ktorí hovorili čistým nárečím, nepoškvrneným spisovnými výrazmi, aké zvykli do hovorovej reči vkladať ľudia z mesta. Sám autor o ňom hovorí, že mnohým slovám možno súčasná mladá generácia ani nebude rozumieť. "Slovník je cenné dielo z hľadiska slovakistického aj územného. Prináša spoľahlivo zachytený jazyk na Šariši, vrátane bohatej slovnej zásoby," dodáva L. Bartko.
Publikáciu vydalo vydavateľstvo Dúha v obmedzenom náklade 100 kusov. Ako potvrdil vydavateľ Gustáv Moško, príprava nebola jednoduchá. "Prepis do elektronickej podoby trval takmer rok. V šarištine sa píše ťažko a opakovane sa po prepise nachádzali v texte chyby. Korektúry sme museli šesťkrát opakovať," hovorí o procese prípravy G. Moško. Medzitým hľadali sponzorov a iných dobrodincov, ktorí by im pomohli financovať vydanie slovníka, no márne. Napokon ho v plnom rozsahu financoval vydavateľ a aj preto vyšiel v obmedzenom náklade.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
