niektorí s tým mali problémy. Nie v každej z dedín sa našiel dostatok takých podkladov v archívoch, aby ich Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR mohla akceptovať. Pre porovnanie, v okrese už má schválený erb 41 obcí, vrátane miest Svidník a Giraltovce. Ostáva ešte 25 a keďže ide o zdĺhavý proces, neostáva veľa času.
Posledné z dedín, ktoré už majú erby pripravené a Heraldickou komisiou Ministerstva vnútra SR schválené, sú obce Bodružal, Cigla a Hunkovce. Pre poslednú z menovaných obcí erb zostavil a popísal historik z katedry archívnictva Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Leon Sokolovský. V červenom štíte je zlaté jarmo prevýšené trojitým bielym krížom. Symboly vypovedajú o historicky typickom pracovnom a duchovnom charaktere Hunkovčanov, teda o ich roľnícko-dobytkárskom zamestnaní a grécko-katolíckej viere.
"Všetko už je odborne pripravené a schválené heraldickou komisiou, aj prijaté obecným zastupiteľstvom. Teraz ho dáme zapísať do Heraldického registra SR," povedal nám richtár Hunkoviec Ján Franko.
O niečo dobrodružnejšie to mali v obci Cigla, kým sa dopracovali ku schváleniu. Dlho sa totiž viedli polemiky o tom, či muži v erbe naberajú hlinu na tehly, alebo kapustu. "V červenom štíte pod zlatou, z horného okraja štítu vyrastajúcou dvojradovou šindľovou strechou, sú dvaja striedmo odetí muži, pravý obrátený kladúci na vysoký zlatý stôl zlatú tehlu, ľavý sklonený, naberajúci zlatú hlinu zo zlatej, z ľavého dolného okraja štítu vyrastajúcej kopy," definuje erb Leon Sokolovský.
Historik z Prešovskej univerzity Peter Konya však na základe pôvodného pečatidla obce Cigla z roku 1787 symboliku interpretuje inak. "Zohnutý muž vyberá z koša hlávku kapusty a stojaci muž kladie ďalšiu hlávku kapusty na stôl."
Expert Sokolovský sa však domnieva, že kľúčom k rozlúšteniu záhady je samotný názov obce Cigla. Ako na základe odkazov v odbornej literatúre tvrdí, dedina vznikla v polovici 14.storočia a prví osadníci boli podľa všetkého nemeckého pôvodu. Tomu zodpovedá aj názov dediny z pôvodného der Ziegel, teda tehla. V slovenských nárečiach sa vyskytuje aj ako cihla. Miestny názov Cigla je podľa Sokolovského poslovenčený nemecký výraz a tamojší obyvatelia sa pravdepodobne zaoberali tehliarstvom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
