skutočnosť, že sa tu mali stretnúť hlavy dvoch mocných štátov, mi zdravý sedliacky rozum hovoril, že je to celé predsa len trochu prehnané.
Čakala som na zastávke električky, neďaleko spiaceho bezdomovca, keď sa zrazu z davu vyrútili dvaja policajti, ktorí začali zisťovať jeho totožnosť a "plán cesty". Celkom neprekvapivo, bezdomovec pri sebe nemal žiadny doklad totožnosti a horko-ťažko zo seba vysúkal meno a dátum narodenia. Policajti si všetko starostlivo zapísali na inak bezvýznamne vyzerajúci kúsok papierika a pustili sa do zisťovania jeho prípadných zámerov. Pýtali sa ho, kam má namierené a keďže všetkým naokolo muselo byť jasné, že nemá, ako zvyčajne, namierené nikam, vyznela celá situácia dosť trápne.
...ale (!) bolo deň pred summitom s veľkým "S", a tak sa prítomnosť bezdomovcov, ktorých si dovtedy nikto nevšímal, stala zrazu nežiadúcou. Asi by ich najradšej odpratali s kopami snehu, ktoré deň pred tým odvážali z hlavného námestia nákladné autá v snahe o neviem čo vytvorenie akejsi ilúzie, ktorá nemá s každodenným životom veľa spoločného. Ak by sa všetky nedostatky a problémy dali na tých pár dní niekam odviesť, vedenie hlavného mesta by to určite urobilo. Poodvážalo by nielen sneh a "neesteticky" pôsobiacich bezdomovcov, ale možno aj všetkých ľudí, ktorí by sa v ten deň neboli ochotní usmievať. Ktože ho vie akoby to dopadlo, keby sa všetko, čím sa nechceme chváliť, dalo jednoducho zamiesť pod koberec...
Nebolo by spravodlivé haniť iba naše hlavné mesto a iba v súvislosti s megalomanským rande, ktoré si u nás V. P. a G. B. dali, pretože taktiku zamietnutia problémov pod koberec namiesto ich riešenia využívame až príliš často na malé výnimky všetci. Akurát, že bubliny, ktoré sa pod "kobercom" urobia v prípade stretnutia takéhoto kalibru, sú väčšie a viditeľnejšie a možno práve preto stoja aspoň za zamyslenie, ak nie rovno za činy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
