všestranne umelecky založená osobnosť český maliar Otakar Štáfl. Prierez jeho celoživotným dielom ponúka v týchto dňoch výstava v Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, ktorá je verejnosti sprístupnená iba niekoľko dní.
Výstava, ako uviedol jeden z jej kurátorov, Václav Šplíchal (na snímke), je súčasťou projektu Návrat zabudnutého syna. Na jej príprave sa tentoraz podieľala galéria, mesto Spišská Nová Ves, Múzeum Vysočiny v Havlíčkovom Brode i samotné mesto Havlíčkov Brod a Kraj Vysočina. Tvorba Otakara Štáfla z rokov 1884 až 1945 je rozdelená do niekoľkých častí predstavuje autora nielen ako krajinára, grafika, priekopníka novodobého moderného plagátu, ale aj drevorytca, filmára, a predovšetkým milovníka Tatier, prírody ako akej a jej zákutí.
Rodák z Havlíčkovho Brodu, ktorý v roku 1945 zomrel v Prahe, pôsobil prechodne viac ako 15 rokov na Slovensku, najmä vo Vysokých Tatrách. Aj preto je dnes podľa slov kurátora výstavy Pavla Peška paradoxne viac známy na Slovensku ako v Čechách. "Myslím si, že Otakarovi Štáflovi sme dlžní úplne všetko. Aj základný fakt - aby sa vedelo, že existoval. Svoj aktívny život prežil v období prvej republiky. Ako výrazná osobnosť a človek, ktorý mal neskutočnú charizmu, bol priateľský, ústretový a úprimný a dokázal upútať pozornosť mnohých ľudí, nachádzal svojich priateľov medzi elitou prvej republiky. A to v oblasti kultúrneho, spoločenského i politického života. A keď skončila vojna a prišiel rok 1948, nemohol byť po vôli ľuďom, ktorí sa dostali k moci. Dvaja Štáflovi kamaráti z Havlíčkovho Brodu, ktorí sa pokúsili v 50. rokoch niečo o ňom zhromaždiť a publikovať, narážali na odpor vtedajších predstaviteľov mesta. Napriek tomu sa podarilo do jednej z bášt mestského opevnenia, ktoré neskôr nazvali Štáflovou baštou, pretože je v blízkosti jeho rodného domu, z fondu múzea a galérie umiestniť pár predmetov, ktoré sa viažu na Štáflov život. Ale pri prezentácii akejkoľvek akcie, ktorá bola spojená s jeho menom, nenachádzali pochopenie u nikoho. Jeho osobnosť bola úmyselne zamlčovaná a udupávaná a aj preto sa o ňom nevedelo," odkrýva minulosť kurátor výstavy P. Pešek.
Ako vraví, práve preto majú obrovskú radosť z toho, že chodia po stopách Štáfla v Česku i na Slovensku, kde prežil kus svojho života. Práve tu s úžasom zistili, že vďaka symbolickému cintorínu obetí v horách v Tatrách je Štáfl oveľa viac známy pre slovenskú verejnosť než pre českú. Do tatranskej histórie sa totiž tento maliar zapísal práve vďaka cintorínu, taktiež pôsobivej kolekcii pohľadníc s tematikou Vysokých Tatier a napokon i vďaka knihe jeho manželky Vlasty Štáflovej Reflexy na hladine, zdobenej dvanástimi farebnými drevorytmi či lyrickými črtami o kráse tatranskej prírody od O. Štáfla. "Ani na ňu nesmieme zabúdať, bola to výnimočná žena. Ale už sa nám trochu podarilo rozčeriť stojaté vody a Štáfl začína byť známy. Keď si dnes pôjdete kúpiť obraz alebo akúkoľvek knihu, ktorú ilustroval, tak sa nesmiete čudovať, že album Štáflových akvarelov zoženiete v antikvariáte za 6-tisíc českých korún," konštatuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
