rezonovať otázka chudoby. Politici hovoria o naštartovaní ekonomiky, pracovných príležitostiach a dokonca aj o raste reálnych miezd. Ľudia v regiónoch zase o čoraz väčšej chudobe. Väčšina pracujúcich reaguje tak, že tabuľky makrooekonomických výsledkov sú na míle vzdialené reálnemu životu. Kde je teda pravda?
Medzi pracujúcimi, živnostníkmi, študentmi, nezamestnanými aj dôchodcami to zisťovali odborári z OZ KOVO. Urobili prieskum na základe dotazníkov na vzorke 7 113 opýtaných, ktorého výsledky majú podľa člena predsedníctva OZ KOVO pre Prešovský a Košický kraj Jozefa Balicu, slúžiť ako podklad na serióznu diskusiu o životnej úrovni. Mimochodom, na východe na dotazníky odpovedalo 1 700 ľudí. Zaujímalo nás teda, ako odpovedali východniari na otázku, či sa za posledné dva roky ich životná úroveň zlepšila, alebo zhoršila. Prípadne, aké perspektívy očakávajú. "V rámci Slovenska 71 percent respondentov konštatovalo, že sa životná úroveň za posledné dva roky znížila. Pociťuje to tak 75 percent opýtaných v Prešovskom a 68 percent v Košickom kraji. Zlepšenie pociťuje 5 percent Košičanov a 3 percentá Prešovčanov. Podobné údaje vykazujú aj odpovede na otázku perspektív. Zhoršenie do budúcnosti očakáva 62 percent ľudí v Prešovskom a 54 v Košickom kraji," reagoval Balica.
Zaujímavé sú aj výsledky hodnotenia príjmov na zabezpečenie životnej úrovne. V rámci Slovenska len 14 percent opýtaných konštatovalo, že ich mesačný príjem im stačí na zabezpečenie primeraného života. O nadštandardnej úrovni hovorí len 1 percento, ale nedostatočný príjem vykazuje až 84 percent. "Mzdy zabezpečujúce prežitie z mesiaca na mesiac vykazuje v Prešovskom kraji 89 percent ľudí, v Košickom 84 percent. Naopak, primeraný príjem má len 15 percent v Košickom a 9 percent v Prešovskom kraji," dodal Balica.
Pozastavili sme sa nad pojmom prežitie z mesiaca na mesiac. Z odpovedí respondentov vyplynulo, že ich príjmy stačia len na zaplatenie mesačných poplatkov za bývanie, dopravu a na stravu. Odievanie len príležitostne. Podľa sociológov ak si pracujúci človek nemôže zo svojho príjmu pravidelne dovoliť štandardné úkony, ako je návšteva kultúrnych alebo oddychových podujatí, školné, zabezpečenie zdravotníckych služieb, štandardných potrieb do domácností a podobne, spadá do kategórie chudoby. Tieto výsledky teda naznačujú, že stredná vrstva na Slovensku naozaj nie je, ak 84 percent ľudí zarába toľko, že má príjmy len na prežitie. Zaujímavé je, že do kategórie chudobných sa vo vzorke respondentov zaradili aj živnostníci.
Štatistický úrad SR na základe svojich prieskumov vykazuje priemernú mzdu za rok 2004 v Bratislavskom kraji 21 016 korún, ale v Košickom 15 440 a v Prešovskom 12 535 korún, čo je najnižší priemer zo všetkých krajov na Slovensku. Aj tu však platia rozdiely v jednotlivých okresoch a realita je taká, že v mnohých sa nedosahuje ani priemer kraja. Mnohí pracujú doslova za minimálnu mzdu. Ak teda aj pracujú obaja manželia, ich mzdy nepokryjú všetky štandardné výdavky a to platí rovnako pre stredoškolsky, ako aj pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Prieskum riešil aj také otázky, či zamestnanci môžu slobodne vyjadrovať svoj názor. Neslobodu pociťuje 71 percent opýtaných. Zhruba 80 percent si myslí, že výsledky kolektívnych vyjednávaní v podnikoch ovplyvňujú ich životnú úroveň. Viac ako polovica vzorky východniarov tiež tvrdí, že sa ich možnosti v podnikaní, alebo zamestnaní zhoršili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
