kamarátom Milanom Novickým pustili do opravy starého mlyna, ktorý zdedila moja mama, ešte sme ani netušili, že je to technická kultúrna pamiatka," povedal nám predseda občianskeho združenia Kamenný mlyn Ján Sabolík.
Mlyn bol už v roku 1984 vyhlásený za kultúrnu pamiatku, a tak bolo potrené vybaviť rôzne povolenia a všetky rekonštrukčné práce im museli schváliť pamiatkari. "Najskôr sme to považovali za obmedzovanie pri našej snahe, no dnes už viem, že to bolo na niečo dobré. Aspoň sme boli nútení robiť všetko tak, aby skutočne vyzeral ako kedysi. A o to nám vlastne išlo," konštatoval J. Sabolík.
V 17. storočí sa v mlyne obilie drvilo mlynskými kameňmi, ktoré otáčalo koleso poháňané vodou. Kamene boli neskôr vystriedané oceľovou válkou (valcovacia stolica). "Do mlyna chceme nainštalovať aj pôvodné kamene, no neviem, či sa nám ich podarí sprevádzkovať. Mlieť sa zrejme bude prostredníctvom oceľovej války."
Od mlynských kameňov je odvodený aj názov združenia Kamenný mlyn, ktoré funguje už desiaty rok. Dnes má dvanásť členov a každoročne organizuje medzinárodný letný tábor, zameraný na ochranu okolitej prírody, ale i na rekonštrukciu mlyna. "Medzi našich stálych zahraničných hostí patria šiesti návštevníci z Holandska, ktorí nás podporujú aj finančne. No mali sme tu už aj Nemcov, Poliakov a dokonca jedného Američana," podotkol predseda združenia. Účastníci letného tábora bývajú v stanoch, no súčasťou zrekonštruovaného mlyna má byť podľa Sabolíka päť manzardiek s kapacitou 10 až 15 ľudí: "Ešte neviem, kedy sa mi podarí dať do prevádzky ubytovňu, pretože túto časť projektu si musím hradiť z vlastných zdrojov. Chcel by som tento mlyn využiť aj na účely agroturistiky. Myslím, že pre turistov by to mohlo byť zaujímavé. Dokonca si budú môcť sami zomlieť múku."
Pracovnú, čiže technickú časť mlyna im pomáhajú financovať sponzori, ale aj ministerstvo kultúry v rámci projektu Obnov svoj dom na záchranu národných kultúrnych pamiatok. Združenie taktiež podpísalo zmluvu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, aby pri rekonštrukčných prácach mohli využiť aj miestnych nezamestnaných, prostredníctvom takzvaných aktivačných činností. V súčasnosti tam takýmto spôsobom pracuje štrnásť ľudí. "Už tento rok by sa mohla spustiť voda cez žľaby, no ešte stále nemáme mlynské koleso, na ktoré by sme potrebovali minimálne stotisíc korún," posťažoval sa Ján Sabolík.
Autor: Ján Krajňák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
