čoho by Veľká noc nebola Veľkou nocou, sú maľované vajíčka - kraslice - symbol týchto sviatkov a zároveň odmena pre kúpačov či šibačov. A ak si položíte otázku - prečo vajíčka, tu je odpoveď.
„Kraslica bola v minulosti symbolom nepretržitého života a pripisovala sa jej tajomná a ochranná moc. Farbené vajíčka majú bohatú tradíciu u všetkých slovanských národov, ale poznali ich i starí Číňania, Egypťania, Peržania, Gréci i Avari, o čom svedčia mnohé archeologické nálezy," prezrádza Danka Rosová z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi.
Najstaršou a najrozšírenejšou technikou je farbenie vajíčok v rôznych prírodných a umelých farbivách. Ako hovorí D. Rosová, v minulosti využívali naše babičky všetko, čo im okolitá príroda a domáce prostredie poskytli. „Žltá sa získavala varením kôry jablone, mladého obilia, najmä ovsa aj šupiek z cibule. Červená sa pripravovala vylúhovaním potlčenej pálenej tehly alebo odvarom zo slivkového dreva. Fialovočervená vývarom z cvikly, tmavooranžová a hnedá vyvarením šupiek z červenej cibule alebo kôry zo slivky a brezy, svetlohnedá zas slabým vývarom z čierneho čaju. Zelená varením mladej jarnej trávy a obilia a čierna odvarom z jelšovej a dubovej kôry," odhaľuje minulosť farbenia kraslíc D. Rosová.
Šikovnejšie krasličiarky začali vajíčka krášliť buď jednofarebnou alebo viacfarebnou ornamentálnou a neskôr figurálnou výzdobou. Tak sa ujali techniky ako voskovanie, batikovanie, leptanie, vyškrabovanie, oblepovanie, odrôtovanie, okúvanie, mramorovanie či výroba drevených a sklenených kraslíc. „Pri voskovaní sa používal roztopený včelí vosk, neskôr sa parafín roztopil a zmiešal s farbivom. Potom sa pri udržiavaní stálej teploty špendlíkom, trubičkou či husím brokom nanášal na vajíčko. Zaujímavosťou je, že maliarky pracujúce s viacfarebným voskom musia pri vytvorení vzoru na jednom vajíčku namočiť špendlík 280 až 400 krát. Batikovanie je zas kombinácia farbenia a voskovania. Na bielu alebo hnedastú škrupinu sa nanesie voskový ornament, vajíčko sa ponorí do farby a teplotou sa vosk odstráni, čím ostane biely alebo hnedý vzor podkladu. Ak chceme mať kraslicu farebnú, vajíčko sa najprv zafarbí, voskom sa nakreslia ornamenty a ponorí sa do octovej alebo kapustnicovej vody, ktorá svojou kyslosťou miesta, čo nie sú pokryté voskom, na vajíčku vybielia. To sa potom odstráni handričkou. Technika si vyžaduje veľkú zručnosť a skúsenosť," vysvetľuje D. Rosová.
Napríklad leptanie kraslíc je na Slovensku známe od polovice 19. storočia. Podstata tejto techniky spočíva v tom, že brkom alebo zápalkou namočenou v octe, v šťave z kyslej kapusty a neskôr v kyseline dusičnej alebo soľnej sa na zafarbenú škrupinu nanášal vzor, ktorý ostal vyleptávaním biely. „Zaujímavé je okúvanie, v minulosti rozšírená technika, ktorá bola znakom zručnosti kováčskeho majstra. Takéto vajíčko bolo aj majstrovskou skúškou tovariša kováčskeho stavu," prezrádza D. Rosová.
Drevené vajíčka majú tiež svoju históriu a sklenené zas vyfukovali sklári. Za zmienku stojí i mramorovanie - málo známa technika. „Surové vajíčko sa natrelo bielkom a oblepilo sa kvietkami fialky, strihanou slamou a šupkami z cibule, obviazalo sa handričkou a varilo v bezulke," dopĺňa D. Rosová. A čo možno neviete, je to, že okrem slepačích vajec sa zdobia aj kačacie, husacie, prepeličie a pštrosie.
Autor: dan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
