prítomnosti, si v týchto dňoch prídu na svoje. Môžu sa vybrať do Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi, kde bude do konca júna otvorená výstava Slovensko prírodný klenot v srdci Európy. Osloví rovnako laikov i odborníkov, ale najmä tých, ktorí si nestihli na mnohé otázky, či už z geológie, alebo botaniky, odpovedať ešte za školských čias.
Výstava je brilantnou vstupnou bránou do sveta, v ktorom žijeme, no možno si ho príliš málo všímame. Ako potvrdila Ing. Zuzana Krempaská z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi, výstava je akousi oslavou slovenských múzejníkov a považuje sa za najväčšiu akciu tohto charakteru za posledné desaťročia. Výstavu totiž pripravovalo jedenásť múzeí na Slovensku, autorským garantom je Slovenské národné múzeum v Bratislave. Jednotlivé múzeá majú vo svojich fondoch hodnotné zbierky, čím prispeli ku komplexnému pohľadu na svet živej i neživej prírody. "Táto výstava je encyklopedicky poňatou prírodou Slovenska, ako by ste ním prechádzali zo všetkých strán. Je rozdelená na dve časti na geologickú minulosť Slovenska a prírodné hodnoty živej prírody. Delenie je podľa geologického členenia Slovenska na jednotlivé pásma. Výstava je inštalovaná veľmi prehľadne, pásma sú vyznačené rôznymi farbami, čo umožní návštevníkovi veľmi dobrú orientáciu," vysvetlila Z. Krempaská, ktorá pripravovala v rámci výstavy geologickú minulosť Slovenska.
Tá je podľa jej slov prezentovaná od vzniku prvohôr až po štvrtohory. Sú tu použité tie najvzácnejšie vzorky. V prvohorách sú to najstaršie nálezy rameňonožcov i odtlačky karbonskej flóry z oblasti Jelšavy. "Z obdobia druhohôr sú to nádherné odtlačky amonitov pochádzajúcich z bradlového pásma, či už z oblasti Oravy, alebo Pienin. Cenným nálezom je zatiaľ jediná stupaj dinosaura zo západných Karpát. Predmety sú na paneloch dokumentované vývojovým prehľadom s poukázaním na to, aké živočíchy v tom-ktorom geologickom období žili, ako sa vyvíjali a ktoré z nich vyhynuli. Z treťohôr môžeme považovať za najhodnotnejšie odtlačky rýb z Bystrého nad Topľou a pre oblasť Spiša je úžasný nález mastodonta - mamut borsoni z oblasti Dreveníka, čeľuste a zuby mastodontov z oblasti Topoľčian, ale i nálezy z lomu Ďurkovec - odtlačky krabov, ježoviek, rýb a treťohornej flóry, ktorá je dôkazom toho, že pred 45 miliónmi rokov bolo celé územie Hornádskej kotliny zaplavené treťohorným morom. Čo sa týka štvrtohôr, nachádzame tu krásne vzorky mamutov, lesného slona, diviaka, jeleňa a pre Spiš charakteristické čeľuste z medveďa jaskynného," objasnila Z. Krempaská. V rámci živej prírody je prezentovaná aj petrografia a mineralógia a návštevníka môžu zaujať rôzne hodnotné ložiská alebo vzorky zlata z Kremnice. Vzácnosťou mineralógie je prezentácia chránených svetových minerálov. Posledná časť neživej prírody je venovaná jaskyniam a krasovým oblastiam.
RNDr. Pavol Chromý z Múzea Spiša sa zas sústredil na doplnenie zoologickej časti výstavy. "Sústredili sme sa najmä na regionálny prvok. Zvýraznili sme diverzitu živočíšstva typickú pre náš kraj. Školáci i učitelia tu nájdu práve regionálny prvok, ktorým môžu doplniť učivo základných i stredných škôl. Sú tu zastúpené takmer všetky biotopy od nížinných až po vysokohorské. Živočíšne spoločenstvo prislúcha ku geologickému a rastlinnému podkladu, takže tu máme napr. kamzíka, medveďa, svišťa, ale aj ďatlovité vtáky, brhlíka, výra a orla skalného, tetrova, hlucháňa i bociana čierneho," dodáva P. Chromý.
Tretiu časť výstavy pripravila v múzeu RNDr. Marta Nižňanská. Ako vraví, na geologické členenie nadväzuje biota, rastlinstvo a vegetácia. "Na tejto výstave je to poňaté úplne ukážkovo. Je tu farebné rozlíšenie pásiem. My sme sa snažili preniesť kúsok prírody tu do našich muzeálnych priestorov a doplniť to zbierkami, herbárovými položkami a jednotlivými preparátmi živočíchov. Sú tu Pieniny, ktoré sú nám blízke, keďže sú na území Spiša. Z muzeálneho hľadiska sú zaujímavé ukážky herbára mnícha Cypriána, ktorý pôsobil na území Červeného kláštora. Návštevník tu nájde rastlinstvo a živočíšstvo Vysokých Tatier i chránené a ohrozené druhy rastlín na fotografiách. Ďalej sú tu Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, ale i územie Slovenského raja," uviedla M. Nižňanská. Informácie, trojrozmerný materiál i herbárové položky sú podľa jej slov jedinečným priestorom pre školy a pedagógov, ktorí môžu v rámci vyučovacích hodín obohatiť svoje vedomosti o tento komplexný pohľad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
