rebríčku regiónov sa z hľadiska napojenosti na verejné zdroje pitnej vody zaradil na posledné miesto. Všeobecná chudoba v Prešovskom kraji sa teda týka aj pitnej vody, pričom paradoxne je v tomto regióne aj najdrahšia.
Výsledkom je priemerná denná spotreba vody pod hranicou hygienickej normy. Pritom starostlivosť o verejné studne je nulová a nevyhovujúca kvalita vody má dopad aj na zdravie ľudí. Výskum potvrdil, že 50 až 70 percent privátnych studní má nevyhovujúcu vodu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Prešove zverejnil informáciu, podľa ktorej z roka na rok stúpa percento hnačkových a črevných ochorení, dyzentérie, žltačky, svrabu a podobne. Najhoršia, dá sa povedať, že havarijná situácia je v okresoch Svidník, Stropkov, Bardejov, ale aj Stará Ľubovňa. Práve tam je obyvateľstvo najviac vystavené zdravotným rizikám. No ani okres Poprad, Kežmarok, či okolie Prešova na tom nie sú oveľa lepšie. Nie je žiadnym tajomstvom, že pre obyvateľov niektorých obcí je horúce leto bez zrážok postrachom. Vtedy je pre nich voda nad zlato. Z vodovodného kohútika tečie voda len v obmedzenom čase a sú odkázaní na studne. Často ani tie nestačia pokryť ich potreby.
Táto hrozivá situácia sa stala výzvou, ktorú v projekte začali riešiť tri inštitúcie. Prešovská univerzita (PU), Prešovský samosprávny kraj a EuroConsulting Prvá Slovenská Rozvojová Agentúra n. o., ktorých zástupcovia na univerzitnej pôde deklarovali výsledky projektu. Zhrnuli ich v publikácii, ktorá obsahuje jedenásť faktami podložených okruhov problému. Tie by neskôr mohli využiť odborníci aj politici, ktorých rozhodnutia môžu mať priamy dopad na riešenie problému, teda na kvalitu vody a zdravia obyvateľov kraja. "Ide o jedinečný projekt, ktorý svojím širokým poňatím problematiky nemá predchodcu. Analýza stavu zásobovania pitnou vodu na Šariši a v Zemplíne by mala prebudiť politikov, aby nastavili finančné toky tak, aby sa začali vyrovnávať medziregionálne rozdiely aj v tomto smere. Prešovský kraj potrebuje do roku 2015 dvojnásobne viac vody, ako má dnes. Navyše, kvalitnejšej," uviedol jeden z editorov publikácie z Prešovskej univerzity Igor Urban.
Kompetentní by mali rozhodnúť, ktorý model riešenia projektového tímu je najprijateľnejší. Publikácia, ktorú finančne podporila europoslankyňa Irena Belohorská, totiž núka aj východiská podložené odbornou argumentáciou. Z nich vyplýva, že najprijateľnejším riešením by bola výstavba vodnej priehrady v Tichom Potoku (okres Sabinov), ale aj lepšie využitie podzemných zdrojov.
Irena Belohorská prejavila spokojnosť s plnením projektovej úlohy a vyslovila presvedčenie, že týmto teoretickým výstupom sa nič nekončí. Dala verejný prísľub, že nájde prostriedky na preklad publikácie, aby sa o probléme dozvedel aj Brusel a pomohol východu Slovenska riešiť problém dostupnosti ku kvalitnej pitnej vode.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
