s poliklinikou v Poprade.
V osudný deň natáčal spolu so svojim kameramanom Stanislavom Gužákom televízny šot o neexistujúcej lávke, ktorá mala byť v Červenom Kláštore priechodom medzi poľskou a slovenskou stranou. "Jožo chcel názorne ukázať, ako vlastne vyzerá lávka, ktorá by tam už mala byť. Chcel prebrodiť Dunajec na tom mieste, kde to už párkrát vyskúšal. Smola bola v tom, že bola dosť vysoká hladina. Na poľskej strane mu v prudkom prúde podmylo nohy a zobralo so sebou. Snažil sa plávať, ale nedarilo sa mu nijako postaviť na nohy," opisuje zvrat v natáčaní Gužák, ktorý zo začiatku netušil, že sa situácia pomaly mení v neprospech reportéra. "Chcel, aby som v takých situáciách vždy točil, aby boli zábery," uviedol Gužák. Keď počul prvé Jožove: "Stano, pomoc!," vypol kameru. K brodeniu sa neodvážil, bolo by to podľa jeho slov hlúpe. "Bežal som za ním, naposledy som ho videl v zákrute, držal sa nad vodou, ale hlava sa mu už ponárala," vykresľuje stupňovanie nešťastnej situácie, keď už išlo Jožovi Kubánimu o život.
Šťastím v nešťastí bol Poliak, ktorý zbadal, čo sa deje. "Keď som sa vynoril z lesa, videl som už len, ako ho na poľskej strane vyťahuje Poliak z vody. Mal však problémy, predsa len je Jožo veľký chlap. Snažil sa ho držať aspoň hlavou nad vodou a opieral o skalu," rozpomína sa kameraman, ktorý medzitým zistil, že má premoknutý mobil. Ako dodáva, bol pri ňom aj Čech a spolu zavolali záchranku. Zdravotníci však už o nešťastí na Dunajci vedeli.
Druhým Jožovým šťastím boli podľa Guzáka raftári s člnom, ktorí sa spolu s hasičmi preplavili na poľskú stranu k polozachránenému Jožovi. "Kým som sa tam dostal, prichádzala poľská a vzápätí aj slovenská sanitka. Do piatich minút prišiel vrtuľník. Doteraz som si myslel, že americké filmy sú nereálne," okomentoval rýchly príchod zdravotníkov Gužák, ktorý zažil doživotný šok.
Jožo Kubáni si získal pozornosť verejnosti najmä reportážami z nebezpečného terénu. "Pravdepodobnosť bola, že sa raz niečo také stane, ale vždy sme sa snažili istiť. Keď sme liezli, tak lanom, ak na túru, tak s horským vodcom. Nemyslím si, žeby sme robili veci nerozvážne, aj keď to tak asi vyzerá," ohradzuje sa kameraman.
Vo štvrtok ho v nemocnici navštívila matka jeho druhého syna Filipa, bývalá kolegyňa a priateľka Zuzana Pojedincová. "Nebolo mi všetko jedno, aj keď s ním nie som už rok. Je to predsa otec môjho dieťaťa. Syn nemá ani dva roky, takže to nevníma. Tatíka spomína, Jozef ho vídava raz za dva, tri týždne," podelila sa o prvotné pocity z nepríjemnej správy bývalá Jožova partnerka. Práve ona upovedomila nič netušiacu matku Máriu Kubániovú o synovom nešťastí. "Zuzka Pojedincová nás priamo spojila s lekárkou, ktorá bola v tom čase na áre. Vo štvrtok nám povedali, že jeho stav je kritický. Dnes (včera, pozn. redakcie), nám lekár povedal, že nám nemôže nič zaručiť. CT-vyšetrenie potvrdilo, že ani hlava, ani vnútorné orgány nie sú poškodené, ale záleží ešte na tom, ako dlho bol bez kyslíka," hovorí zronená matka. Zo synovho nešťastia neviní rizikové povolanie: "má ho hrozne rád a našiel sa v ňom," dodáva. Druhou synovou láskou sú podľa jej slov hory.
Matka musela svojho syna v kritických chvíľach opustiť. Dôvodom je vážna choroba, otec nemohol pre zlý zdravotný stav ani pricestovať. "Vrátim sa opäť v nedeľu. Som onkologický pacient, manžel tiež. Vyžaduje si to pravidelnú liečbu," hovorí skormútene. Spolu s ňou prišli J. Kubániho povzbudiť aj bratia Šaňo a Maroš. Nesmúti len blízka rodina, o Jožov život sa strachuje aj snúbenica Dáša z Michaloviec.
"Stále leží na áre, jeho stav je vážny," stručne zhodnotil reportérov zdravotný stav zástupca riaditeľa NsP v Poprade Peter Bárta. Potvrdil, že J. Kubáni je stále v bezvedomí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
