neskorej gotiky a renesancie tu vidieť aj pamiatky východnej kultúry. Nachádzajú sa v Šarišskom múzeu, v meštianskom dome na Radničnom námestí č. 27. Už pätnásť rokov existuje v tejto budove expozícia, ktorá je jedinou na Slovensku. V týchto dňoch bola táto expozícia, kvantitatívne i kvalitatívne obohatená a sprístupnená verejnosti.
Prvé pamiatky východného obradu sa objavili už v prvej expozícii tohto múzea v roku 1907. Boli to ikony zo 16. storočia z dreveného kostolíka v Rovnom (okres Svidník). Od konca päťdesiatych rokov 20. storočia začal v Šarišskom múzeu narastať zbierkový fond histórie, zásluhou Alexandra Frického pribúdali najmä ikonopisné pamiatky z okolia Bardejova. Treba priznať, že pracovníkom múzea uľahčovali situáciu neurovnané vzťahy medzi cirkvami východného obradu, nízka úroveň poznania hodnoty ikonopisných pamiatok a cirkevná politika socialistického štátu. Dlhoročné zameranie múzea na ikonopisnú tvorbu prinieslo ovocie na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Ikony vtedy spôsobili výstavnú explóziu. V roku 1968 sa pracovníkom múzea podarilo zbierku ikon spojiť s vypožičanými exponátmi z drevených kostolíkov východného Slovenska do reprezentatívneho súboru, ktorý vystavili v Bardejovských Kúpeľoch.
Roky normalizácie a ďalšie obdobie do roku 1989 znamenali utlmenie dokumentácie ikonopisných pamiatok. Okamžite po "nežnej revolúcii" múzeum sprístupnilo verejnosti väčšinu svojho fondu ikonopisných pamiatok, vznikla prvá samostatná expozícia ikon na Slovensku, ktorá fungovala až do marca tohto roku. V apríli obnovená expozícia predstavuje návštevníkovi na dvoch podlažiach takmer 240 ikon, ktoré sú maľované na dreve alebo na plátne, dokonca sa tu nachádza aj unikátny reliéf. V porovnaní s predchádzajúcou expozíciou pribudlo 55 obrazov, ktoré boli uložené v depozitári. Súčasťou expozície zostali aj makety drevených kostolíkov z východného Slovenska a cirkevný mobiliár, reprezentovaný drevenými a kovovými krížikmi, kadideľnicami, nádobkami na tymián, či svietnikmi, bol obohatený o vzácne vyšívané liturgické rúcho zo 17. storočia, pôvodne z gréckokatolíckeho kostola v Chmeľovej. V expozícii sú tri kompletné ikonostasy. Najstarší je z roku 1730 z Mikulášovej, druhý z roku 1766 pochádza zo Zboja (okres Snina) a najmladší je z roku 1873, z gréckokatolíckeho kostola v Borove (okres Medzilaborce).
Nová ikonopisná expozícia múzea sa snaží názorne ukázať postupnú premenu ikon z karpatskej oblasti, v ktorej dochádza k priamemu stretu dvoch veľkých európskych kresťanských kultúr - západnej a východnej. Približne od začiatku 17. storočia sa na tejto kultúrnej hranici začal postupne meniť pôvodný charakter ikon. Pod silnejúcim vplyvom západného umenia a katolizácie sa uvoľňoval ikonopisný kánon, pribúdali svetské prvky a pravá ikona sa stále viac stávala obyčajným svätým obrázkom.
Z veľkej skupiny ikon 17. - 19. storočia, ktoré odrážajú tento proces premeny, je významná predovšetkým ikona Krista Pantokratora z roku 1608 - najstaršia datovaná ikona z územia Slovenska, ďalej zaujímavý pás ikon s výjavom Deésis zo začiatku 17. storočia a v neposlednom rade sú vystavené ikony Posledného súdu, ktoré boli namaľované na plátne v 18. storočí. V reinštalovanej expozícii pribudli aj ikony z poslednej vývojovej etapy karpatskej ikony.
Autor: František GUTEK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
