národnostných menších. Mnohé, najmä malé obce, si však kroniky nevedú. Nie preto, že by nechceli, ale preto, že ich nemá kto viesť. Starí kronikári postupne vymierajú a z radov mladšej generácie je o písanie obecných kroník len minimálny záujem. Kronika obce Betliar v Rožňavskom okrese sa ocitla v rebríčku úspešnosti v súťaži kroník na Slovensku na prvom mieste.
"Súťaž prebieha v niekoľkých kategóriách. Obce s počtom do 500 obyvateľov, od 500 do 2000, nad dvetisíc a mestá. Patríme do druhej kategórie a obsadili sme tam prvé miesto," hovorí kronikár obce Betliar, 78-ročný Alexander Maduda.
Kroniku zapisuje od roku 1982, keď pôsobil ako predseda vtedajšieho miestneho národného výboru. Kronika obce však nie je len obyčajnou knihou, do ktorej sa zapisujú udalosti z diania v obci. Tá betliarska má aj svoje prílohy, ako napríklad vzorne, podľa dátumov zoradené výstrižky z Gemerského denníka KORZÁR, ktorý informoval o dianí v Betliari, videonahrávky, fotografie, či rôzne zvukové nahrávky. Ako sme sa dozvedeli, viesť kroniku majú obce a mestá na Slovensku povinnosť od roku 1920, no podľa kronikárov ide o veľmi náročnú činnosť.
Kroniku v obci Vyšná Slaná zapisuje a vedie od roku 1992 73-ročný stredoškolský učiteľ v penzii Ján Vidó. Vyšnoslanci majú kroniku od zloženia obce v roku 1362. J. Vidó ju však písal so spätnou platnosťou. "Našiel som množstvo informácií z cirkevných listín z roku 1590. Veľa vecí nám poslali z archívov bývalých župných úradov z Rimavskej Soboty, Revúcej i Levoče, ku ktorým Vyšná Slaná kedysi patrila," vysvetľuje J. Vidó a pridáva aj niektoré názvy Vyšnej Slanej ako Šajotej, či poľská Višná Zlaná. Do kroniky časom vpísal aj udalosti z čias socializmu, keď mu z obecného úradu priviezli domov za "vétriesku" dokumentov vtedajšieho kompletného archívu. Ján Vidó si vedie aj skrátenú verziu kroniky. "Tá slúži na rýchle vyhľadávanie nejakých dátumov, či udalostí," hovorí kronikár.
Na rozdiel od svojho kolegu z Betliara, ktorý si pomaly zabezpečuje nástupkyňu- študentku, vyšnoslanský kronikár nástupcu nemá. "Je to práca ťažká, tu niet človeka, ktorý by to robiť chcel," dodáva. Nepísaný zákon medzi skôr narodenými kronikármi je, že kronikár píše dovtedy, kým v ruke vládze držať pero. Potom si musí obec hľadať druhého. Často sa im to nepodarí a zápisky do kroniky sa prerušia aj na niekoľko dlhých rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
