neobstál ani chvíľu na mieste, čím evidentne kazil záber, a tak starému otcovi došla trpezlivosť a vysmiatemu vnúčikovi uštedril poriadne zaucho. Na chlapca to síce malo žiadaný účinok, keďže po tomto nepríjemnom fyzickom kontakte ostal stáť ako obarený a svojou neposednosťou viac „nekazil" záber, na druhej strane sa mu potom už akosi nechcelo usmievať...
Vytváraním chvíľkových ilúzií sú mnohí ľudia natoľko posadnutí, že sa ich život napokon premení na dlhú chvíľu pozostávajúcu zo spleti plytkých momentov. Fotografia hrdých starých rodičov pred budovou školy nezachytáva šťastné popoludnie posledného dňa školského roka, je to len naaranžovaný klam, ktorý má byť spomienkou na niečo, čo sa vlastne nikdy nestalo. (Pretože šťastný moment neexistoval, bolo len to nepríjemné zaucho.) Je smutné, ako často vytvárame klamlivé dojmy namiesto toho, aby sme bdeli nad zmysluplnosťou každej minúty, ktorú prežijeme. Starí rodičia sa radšej mohli vykašľať na hlúpu fotografiu a radšej si mali naozaj vychutnať tých pár hodín strávených so svojím vnukom. Nestalo sa. Dvojrozmerná fotografia pre nich znamenala viac ako trojrozmerná realita...
Životu založenom na vytváraní dojmov chýba tretí rozmer. Chýba mu hĺbka, podstata, význam, alebo akokoľvek to nazvete. Ak si predstavíte dvojrozmerný obrázok v tvare štvorca a plochu, ktorú zaberá a potom ju porovnáte s priestorom, ktorý zaberie, ak si uvedomíte, že má okrem dĺžky a šírky ešte aj hĺbku, otvorí sa vám more možností, ktoré ste doteraz nevideli. Je v tom asi taký rozdiel ako pozerať sa v letnej horúčave na hladinu jazera namiesto toho, aby ste do neho skočili a poriadne sa osviežili. Aj napriek tomu sa k tomuto skoku za osviežením mnohí nikdy „nedopracujú". Uprednostnia plytkosť dvojrozmernosti pred troj (a viac) rozmernosťou života a pritom ani netušia, o čo všetko tým prichádzajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
