firma s podobným vzťahom k peniazom. Spotrebuje všetky, čo sa jej dostanú a stále si pýta viac. Od svojho vzniku v roku 2000 ich "spálila" milióny, bez toho, aby povedané astrofyzikálnou terminológiou, vyžiarila čo i len korunu naviac. Ba naopak, funguje v hlbokom energetickom (ekonomickom) deficite. Každý rok skončí hospodárenie s obrovskou sekerou. Vlani to bolo 8,3 milióna korún a tento rok to budú znova ďalšie milióny.
To by však nebol ojedinelý neuveriteľný "vesmírny" úkaz spojený s týmto prazvláštnym telesom. Prazvláštnym preto, že s normálnou obchodnou spoločnosťou má máločo spoločného. Videné elementárnou sedliackou logikou je predsa firma to, čo prináša zisk, alebo má aspoň šance sa k nemu v krátkom čase dopracovať, prípadne má vyrovnanú ekonomickú bilanciu. Ak to za pár rokov nedokáže, nemá prečo existovať.
1. Rožňavská je však napriek tomu veľmi životaschopným hybridom. A to vďaka špecifickým miestnym podmienkam a vďaka tomu, že tí, čo ju riadia (výkonný manažment) a zastupujú jej jediného akcionára (poslanci), ktorým je mesto, si nažívajú vo vzájomne výhodnej, nikým (občanmi) nerušenej symbióze. Jej spoločným menovateľom sú peniaze a rôzne drobné výhody, či službičky, ktorým sa ináč hovorí klientelizmus. Reč je o peniazoch obyvateľov mesta, o ktorých rozhoduje veľmi osobne úzka skupina ľudí. 1. Rožňavská totiž na rozdiel od bežných firiem nepodniká s majetkom konkrétnych akcionárov ale s majetkom mesta, ktorého spoluvlastníkom v prenesenom zmysle je každý občan. A tak v duchu známeho "z cudzieho krv netečie", to potom aj vyzerá. Každoročne narastajúca strata, znehodnocovanie majetku, zvyšovanie osobných nákladov, rast dlhov, neschopnosť ich splácania, atď. Napriek tomu akcionári (poslanci) za tieto "zásluhy" odmenia vedenie firmy, vrátane bývalého riaditeľa polovicou platu za príslušné obdobie. Robia tak v dobrej viere, že za túto službičku sa aj im, či ich rodinným príslušníkom niečo ujde. Napríklad nejaký ten pozemok, budova, dotácia, zamestnanie, o čom svedčia mnohé rozhodnutia poslancov na mestských zastupiteľstvách.
Apropo, prečo má 1. Rožňavská viac členov predstavenstva a dozornej rady než oveľa väčšie, vysoko ziskové firmy s miliardovými obratmi? No nejaké tie odmeny na prilepšenie si predsa poslušní poslanci zaslúžia. Je najvyšší čas 1. Rožňavskú zrušiť alebo premenovať na sociálno-charitatívny ústav s prislúchajúcim systémom financovania. Túto čiernu dieru, na rozdiel od vesmírnej, totiž nebude z čoho donekonečna kŕmiť.
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
