varne František. Výstava sa včera skončila, skôr než ju rozobrali sa však ešte uskutočnil krst knihy Barbory Šimkovej Čipka na Soľnej Bani. Krstnou mamou knihy bola šéfka Komunitnej nadácie z Veľkého Šariša Štefánia Lenzová. Komunitná nadácia totiž prostredníctvom Občianskej voľby Pivovaru Šariš prispela na vydanie knihy sumou 37 800 korún. "Osobne si veľmi vážim, že tieto tradície sa udržiavajú a odovzdávajú generáciám," uviedla Lenzová a zároveň pochválila panovníčku Máriu Teréziu za to, že priviedla do Soľnej Bane ľudí, ktorí naučili tunajších paličkovať. Knihu pokrstila soľou. Vyslovila tiež želanie, aby sa našli priestory, kde by tamojšia čipka mala stálu predajnú výstavu.
Zablahoželať k vydaniu knihy Barbore Šimkovej prišla aj najstaršia čipkárka Irena Pivovarníkova. V októbri oslávi osemdesiatku, a napriek tomu, ako hovorí denne paličkuje do neskorej noci. "Najradšej robím dečky," poznamenala však, že vždy sa rozčúli, keď niekto povie namiesto soľnobanskej solivarská čipka.
Kniha Čipka na Soľnej bani vyšla v náklade tisíc kusov. Je určená pre 23 členov čipkárskeho cechu i pre detské krúžky, ktorých len v Prešove je sedem. Šimková povedala, že čipkárstvo je na Slovensku rozšírené po Tatry, ešte v Banskej Bystrici a trochu na Spiši. Učiť čipku v Solivare začala pred 25 rokmi. Zároveň zbierala vzorníky. Čipkárstvu naučila aj obe dcéry. Staršia sa čipkárstvom aj živí. Jej koníčkom ako matematikárky je to, že vie vyrobiť z čipky rôzne budovy. Vyrobila si vzorníky všetkých starých solivarských budov. Nahliadla aj do histórie. Uviedla, že počas vlády Márie Terézie Soľnú Baňu zatopila voda a keďže obživa bola potrebné, tak jej syn Jozef II. privolal čipkárky z Belgicka. Zdôraznila, že tunajšia čipka má dve formy: pánsku a sedliacku. Pánska čipka je biela alebo béžová a vyrába sa z jemných nití. Do sedliackej sa vpletajú farebné nite, strieborné aj zlaté, podľa požiadavky zákazníka. Čipkou sa zdobili rukávce na krojoch na zástery: "Kroje sa v Soľnej Bani nikdy nenosili, len sa tu robili pre okolité obce."
Šimková spomenula ešte rodinu Lenártovcov, ktorá celé imanie vložila do čipiek. Mali školu a roznášali čipky po okolitých mestách. Tak sa tunajšia čipka dostala do sveta. Zdôraznila, že vzorníky (furmy) čipiek sa pôvodne robili na kartóne. Dnes sú to už grafické výkresy. V knihe je 21 vzorov typických pre soľnobanskú čipku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
