nich otvárali stovky návštevníkov z Poľska, Maďarska a Nemecka, ale aj domáci, ústa z predstavení historického šermu a dobových popráv.
V spojitosti s oslavami návratu poľských korunovačných klenotov priblížili organizátori podujatia legendu ich ukrytia na hrade Ľubovňa, ktorý bol súčasťou poľského zálohu. Originály sa nezachovali, ale verné repliky vyrobili na počet oživenia ich historickej hodnoty novosandecki zlatníci na podnet poľského starožitníka Adama Orzechowskeho. V roku 1655 ich pred nepriateľmi ukryl na hrad Ľubovňa Jerzy Sebastian Ľubomirsky. "Zahrať si postavu kniežaťa Ľubomirskeho bolo veľmi zaujímavé a dobre som sa v tejto úlohe aj cítil, ale nemenil by som s ním," prezradil nám historik Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni Miroslav Števík, ktorého obecenstvo vnímalo v sobotu ako knieža Ľubomirskeho.
Skupina Locus predviedla dobové popravy, najintenzívnejší zážitok zanechala v obecenstve určite bosorka odsúdená na upálenie. Šermiari zo Starej Ľubovne tasili meče, dýky a zbrane všemožného druhu, aby návštevníkom ukázali súboj dobra a zla. Nechýbala ani správna historická bitka, tentoraz sa do nej pustilo nežné pokolenie.
Hrad Ľubovňa oživili aj stánky remeselníkov, medzi najnavštevovanejšie patrili výrobcovia plechových ovčích a kravských zvoncov. "Otec ich vyrába asi sedem rokov, na hrad prišiel spolu so svojím bratom. Máme zhruba 30 veľkostí zvončekov. V prvom rade sa delia na kravské a ovčie. Malé majú zväčša charakter suveníru, nie úžitkového predmetu. Aj dnes si ich ľudia kupovali a obzerali zo záujmu, nie preto, žeby ich skutočne potrebovali," uviedla dcéra výrobcu plechových zvoncov Lucia Otrubová.
Na hrad Ľubovňa zavítali až z Oravy, no kvôli atmosfére nabitej históriou dlhú cestu podľa ich slov neľutovali.
Autor: afo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
