kaplnke sv. Anny sa im pravdepodobne podarilo nájsť vyše 150-ročné hrobky vojakov. Výskum sa netýka len kaplnky, bádajú aj v suterénoch na námestí.
Výskumníci preverujú okolie Kaplnky sv. Anny, kde je umelo navŕšený kopec a chcú zistiť, čo skrýva a prečo bol navŕšený. Jedným variantom je hrob poľských vojakov z osemnásteho storočia, druhým ruskí vojaci z roku 1848. "Už sme našli ľudské kosti, ktoré boli zapečené do vápna. To smeruje k druhému variantu, a síce že sú tam pochovaní ruskí vojaci, ktorí zomreli na choleru. Nasvedčuje tomu najmä vápno, ktorým sa mŕtvi nakazení cholerou zalievali, ale aj minca z roku 1859, ktorú sme našli nad nimi," informoval náš denník staroľubovniansky archeológ a koordinátor projektu Pavol Mišenko. Podľa neho ide o armádu ruských vojakov, ktorá prišla na pomoc Habsburgovcom. "Vtedy sa konalo protihabsburské povstanie a ruská armáda ho prišla pomôcť potlačiť," vysvetlil Mišenko.
Archeológov a ďalších nadšencov histórie Starej Ľubovne momentálne zamestnávajú aj meštianske domy na staroľubovnianskom námestí. Ide konkrétne o dom č. 21, 5 a 16. "Z pohľadu obnovy sa táto vetva výskumu dá pomenovať ako záchranná, pretože závery budú východiskom pre pamiatkárov na ďalšiu údržbu alebo architektonickú prestavbu. Momentálne sme v dome číslo šestnásť a skúmame, kedy ho postavili ale hľadáme odpovede aj na otázku, kedy sa začalo s výstavbou kamenných pivníc práve na tejto strane námestia," uviedol motívy výskumu vo vybraných domoch Mišenko. Existuje viacero dohadov, či bolo námestie najprv šošovkovitého tvaru a až potom z neho vznikol terajší štvorec alebo správne tvrdí iný prameň, že od začiatku malo tvar štvorca a neskôr pribudli ulice. Mišenko dúfa, že práve tento výskum pomôže odkryť tajomstvá histórie námestia.
Dejiny Starej Ľubovne prišli prebádať odborníci ale aj laici zo Slovenska, ku zahraničným bádateľom patria Francúzi, Španieli, Taliani, zastúpená je aj Kórea, Nemecko a Ukrajina. "Nejde o úzko špecializovaný tím archeológov. Sú to študenti, ktorí sa v niektorých prípadoch venujú úplne odlišným vedným disciplínam, ako je archeológia," priblížil účastníkov staroľubovniansky archeológ. Francúzsky študent prišiel do Starej Ľubovne spoznať región. "Je tu nádherne, sú tu krásne hory. Chcem spoznať čo najviac cudzincov. Zároveň je veľmi zaujímavé zúčastniť sa archeologického výskumu, možno nájdem niečo zaujímavé," uviedol zahraničný študent. Francesco z talianskej Florencie vidí tábor ako dobrú príležitosť spoznať nové kraje. "Určite sa sem chcem vrátiť. Sú tu priateľskí ľudia, príroda je veľkolepá," povedal Francesco. Kórejčana Segoona zaujímavú európske krajiny, najmä Slovensko, Čechy a Rumunsko. "Slovensko ako krajina ma vôbec neprekvapila. Očakával som milých a vľúdnych ľudí a presvedčil som sa, že je tomu skutočne tak," dodal Segoon. Možnosť účasti na archeologickom výskume ho zaujala, aj keď sa pre celoživotné pracovné zameranie ešte nerozhodol. Výskum potrvá do 20. augusta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
