pre kultúru a vzdelávanie. Ako zástupca SDKÚ reprezentuje frakciu Európska ľudová strana - Európski demokrati (EPP-ED). Hoci sa mnohé rozhodnutia Európskeho parlamentu týkajú bežného života ľudí na Slovensku, informácií zo Štarburgu a Bruselu je pomerne málo. To bolo jedným z dôvodov, prečo sme sa po roku od volieb porozprávali s M. Gaľom.
O poslancoch Európskeho parlamentu zo Slovenska veľmi nepočuť. Čím to je?
"Je to spôsobené tým, že veľký záujem je akurát tak o jednu tému, ktorou sú naše platy a prípadne aké sú, teda skôr bulvárne podrobnosti nášho života v Bruseli a Štrasburgu. O takzvané serióznejšie témy je menší záujem. Pritom najnovšie štúdie hovoria, že až 70 percent európskej legislatívy sa buď dotýka, alebo v blízkej budúcnosti bude dotýkať aj ľudí z regiónov Slovenska."
Čím teda dnes žije Európsky parlament? Sú to najmä témy týkajúce sa požiarov a prírodných katastrôf v Európe?
"Téma skvalitnenie kolektívnej európskej bezpečnosti - či už na pozadí teroristických útokoch v Londýne, možných teroristických útokoch v Taliansku. Ale aj schopnosť EÚ zasahovať pri živelných katastrofách ako záplavy v Rakúsku či požiare v Portugalsku je témou, ktorá bude zrejme aj na septembrových rokovaniach v Štrasburgu pertraktovaná a Európska únia bude musieť urobiť rázne kroky k skvalitneniu tejto činnosti."
Poslanci vašej frakcie boli kritizovaní pri smernici o pracovnom čase. Pravicoví politici by podľa kritikov nemali určovať limity tohto druhu (maximálne 48-hodinový pracovný čas týždenne), že je to skôr socialistický prístup.
"Tu práve narážame na otázku subsidiarity. Čo patrí a môže riešiť parlament tej-ktorej republiky a čo by už malo byť témou všeobecne platnej európskej smernice. Myslím, že stanoviť pracovný čas európskou smernicou na takom rozsiahlom teritóriu od Baltu po Atlantik je akási práca navyše a dĺžku pracovného času by mohli stanovovať parlamenty jednotlivých členských štátov podľa ich ekonomických a hospodárskych potrieb."
Kde je potom hranica, že čo už by mala riešiť Európska únia a čo je ešte v kompetencii samotných štátov?
"Princíp subsidiarity, ktorý je princípom tvorby európskej legislatívy, je vlastne to, že na vyšší stupeň sa posúva to, čo nie je schopný nižší stupeň riešiť. Kolektívnu bezpečnosť únie nie je schopný riešiť nižší stupeň, teda republikový parlament, tak by mala byť obsahom smerníc Európskeho parlamentu. Takisto sú to otázky menovej politiky, rozšírenia eurozóny, zavádzania eura v nových členských štátoch. Ale naopak, mnoho smerníc posúva európska byrokracia, aby zdôvodnila samu seba, a proti tomu je potrebné vyvinúť v budúcnosti značný protitlak. Komisár Verheugen jasne povedal, že minimálne 10 percent predkladaných legislatívnych návrhov pôjde zo stola dolu a presunú sa na jednotlivé členské štáty."
Témou, ktoré rezonovala aj na Slovensku, bola euroústava. Proces jej prijatia sa viac-menej zabrzdil. Čo je nové?
"Možno nejde o zabrzdenie, ale o malú zastávku na nadýchnutie. Otázka schopnosti Európy rozširovať sa nielen v politickom smerovaní, ale aj ekonomicko-hospodárskej a finančnej konsolidácii je na stole, a možno toto zaváhanie tak trochu zabrzdilo prílišný optimizmus. Tento proces však podľa mňa bude pokračovať a dve neúspešné referendá ho v konečnom dôsledku neohrozia, pretože myšlienka Európskej únie, ako je daná otcami - zakladateľmi, bude pokračovať a Európa, ak chce byť konkurencieschopná - povedzme voči obrovskému ekonomicko-hospodárskemu tlaku Číny - sa jednoducho zjednocovať musí. A myšlienka existencie národných štátov, ako ju poznáme z 19. storočia, je už do istej miery historickým prežitkom."
Zo Slovenska je vás v Európskom parlamente štrnásť. Ako spolu vychádzate?
"Objektívne treba povedať, že štrnástka spolu vychádza dobre, stretávame sa minimálne raz za 14 dní na pracovných raňajkách, kde preberáme témy týkajúce sa všetkých poslancov. Veľmi často, a to treba kvitovať, sa stretávame na slovenskom veľvyslanectve v Bruseli, kde pán veľvyslanec Šefčovič a ostatná posádka zastupiteľstva s nami rieši problémy vzťahov našej krajiny k predkladaným zákonom... Na týchto dvoch úrovniach sa stretávame veľmi často, navyše frakcia EPP-ED, kde sme ôsmi poslanci, pravidelne zasadá."
Na kandidátke SDKÚ ste boli dvojkou za Petrom Šťastným, o ktorom sa hovorilo, že má ako imidžová osobnosť stranu iba pred eurovoľbami potiahnuť a potom sa vzdá mandátu. Nič také sa neudialo. Ako vnímate jeho pôsobenie v EP ako jeden z najbližších spolupracovníkov a kolegov?
"Peter Šťastný je šéfom slovenskej delegácie vo frakcii EPP-ED. Svoju činnosť zvláda veľmi solídne. Jeho účasť na zasadnutiach, či už vo výboroch alebo v pléne, je vynikajúca. Pre zaujímavosť, slovenská delegácia z 25 štátov, zastúpených v EPP-ED, je v účasti na hlasovaniach na druhom mieste za Grékmi. To je samozrejme aj výsledkom vedenia zo strany Petra Šťastného. Má to ťažké, pretože dosť často musí lietať aj cez oceán, ale i jeho činnosť v športovej diplomacii mu veľmi pomáha aj pri výkone funkcie európskeho poslanca."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
