42-ročný Novovešťan vyviazol so zranením hlavy a škrabancami na hrudi, rukách a chrbte. Dva týždne sa liečil v ružomberskej nemocnici, dnes sa zotavuje doma.
„Hubárčim už od svojich desiatich rokov. Približne dvadsať rokov jazdíme na to isté miesto pri Východnej. Tento rok som sa tam vybral so svojím synom, synovcom a mojim kamarátom. Ani vo sne mi nenapadlo, že ma tam napadne medveď. Nepochopiteľné pre mňa bolo aj to, že k útoku došlo v blízkosti koľajníc," začal rozprávať, ako sa to všetko udialo.
V ten deň boli v lese približne dve hodiny, zberali sa už domov. Výlet bol viac ako úspešný, mali plné košíky húb, ktoré nevládali pomaly ani uniesť. „Môj 17-ročný syn ešte doniesol dva krásne hríby. Povedal som si, na tom mieste ich musí byť viac, hríby rastú stále v kope. Preto som sa od mojich spoločníkov trocha vzdialil. Zrazu som začul mrnčanie. Povedal som si, to bude asi diviak, radšej idem rýchlo preč. Ponad plece som však zrazu zbadal medveďa. Hneď nato som zacítil silný úder do chrbta, spadol som na zem. Rukami som si chránil hlavu. V tej sekunde som sa rozhodol, že mu hodím ruksak, aby som ho zadržal a dám sa na útek. Medveď však zaútočil na moju hlavu, neviem však, či to bolo zubami alebo pazúrami," spomína na hrozivé momenty. Útok podľa jeho odhadu trval 15 až 20 sekúnd. Svoj plán s ruksakom P. Hozza nestačil zrealizovať. Maco sa napokon otočil a spokojne odkráčal.
Spoločníci P. Hozzu počuli krik, nevedeli však, o čo ide. Kým k nemu dobehli, medveď bol preč, na zemi ležala len jeho zakrvanená obeť. „Všetci boli veľmi vyľakaní. Kamarát okamžite telefonoval z mobilu. Aj keď sme presne opísali miesto, kde sme, sanitka nás hľadala asi o hodinu."
V nemocnici ho dve hodiny zašívali. Dnes má ešte na hlavu čiapku z obväzu, onedlho ho čaká operácia. Na rukách a hrudi má ešte nezahojené rany po škrabancoch. Maco - útočník dokonca poškodil hubárovi zo Spišskej Novej Vsi aj ruksak. Ten manželka odniesla do opravy.
Takýto útok medveďa určite zamáva psychikou aj takého chlapa, akým je P. Hozza. „Dlhé roky chodievam či už do Slovenského raja alebo do iných lokalít na túry. Mnohokrát som v blate videl medvedie stopy, nikdy som nemal strach. Dnes neviem s určitosťou povedať, či na les zanevriem, alebo nie. Ale v podvedomí stále cítim, že na túru či zahubárčiť si ešte hádam len pôjdem," dodal P. Hozza.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
