SAV. Ten sa už niekoľko rokov systematicky zaoberá speleoarcheológiou - skúma pamiatky po našich predkoch v priestoroch jaskýň na východnom Slovensku. Pred dvomi rokmi objavil dielňu na falšovanie mincí v Slovenskom raji v katastri obce Letanovce. Našli tu asi 50 hotových falošných mincí a množstvo medených plieškov na výrobu mincí, niektoré postriebrené, iné potiahnuté olovom, ktoré falšovatelia používali namiesto drahého striebra.
"Je to peňazokazecká dielňa, ktorá slúžila na razenie unikátnych mincí z rokov 1430 - 1434. Vieme to presne, lebo na minciach je zachovaný motív, ktorý patril grófovi Sedmohradska Mikulášovi Redwitzovi," hovorí M. Soják.
Prečo sú nájdené falošné mince unikátne? Bolo 15. storočie, obdobie vlády Žigmunda Luxemburgského, ktorý mal veľké problémy s útokmi husitov, ako aj tureckými nájazdmi. Žigmund využil rád nemeckých rytierov z Pobaltia, dosadil ich na južné hranice Uhorska do oblasti dnešného Sedmohradska a na ich čelo postavil Mikuláša Redwitza, aby hájil jeho záujmy. Na vyplácanie žoldu pre jeho vojsko potrebovali veľké množstvo peňazí, a preto razili mince, nazvané mince typu Redwitz. "Predpokladali sme, že sú to príležitostné razby mincí pre potreby vojska v Sedmohradsku. Ale my sme našli v Slovenskom raji dielňu, kde sa razili falošné mince. Tento fakt svedčí o tom, že nejde o príležitostné razenie, ale že to bola oficiálna mena, ktorá bola na území Uhorska v oficiálnom obehu spolu s inými mincami Žigmunda Luxemburgského. V tom tkvie význam objavenej dielne - je to archeologický aj numizmatický unikát," vysvetľuje M. Soják.
Originálne mince typu Redwitz sa našli spolu s inými mincami z obdobia Žigmundovej vlády ešte na troch ďalších miestach na Slovensku - v Letničí na juhozápadnom Slovensku, v Šahách a v Šuranoch. Ich falzifikáty objavili zatiaľ len v jaskyni v Slovenskom raji. Falošné mince sú podľa M. Sojáka vyrazené veľmi kvalitne. "Len ťažko sa dá rozlíšiť originál od falzifikátu, pokiaľ ho nezačneme silno čistiť napríklad kefkou. Až tak zistíme, že vrstva olova, ktorú používali namiesto striebra, sa začína zotierať a ukáže sa medená minca," objasňuje M. Soják.
Ako sme sa dozvedeli, dielňa v Slovenskom raji nie je prvou skrýšou bývalých falšovateľov mincí v jaskyniach. Na území Spiša je ich niekoľko. "Prvú peňazokazeckú dielňu sme objavili v katastri obce Spišská Teplica, jaskyňa sa nazýva Suchá diera. Jej výskum je komplexne ukončený. Táto dielňa pracovala v 60. rokoch 15. storočia," uvádza M. Soják.
O tom, že šlo o falšovateľskú dielňu, svedčia nálezy - 50 kusov medených polotovarov na výrobu mincí, 5 kusov mincových kotúčikov, 29 falošných medených mincí, časť z nich je postriebrená, 4 kusy originálnych strieborných denárov Mateja Korvína. Objavom tejto dielne sa podarilo zdokumentovať celý výrobný postup pri falšovaní mincí - od prípravy medených plechov, ich strihanie na pásy, z ktorých sa strihali štvorce a z nich kotúče, ktoré sa postriebrovali. Najnovšie analýzy ukazujú, že falšovatelia používali namiesto drahého striebra lacnejšie olovo. A až potom sa razil samotný námet na rub a líce mincí. "Tieto mince sú dosť nedokonalé. Domnievame sa, že do jaskyne schovali tie mince, ktoré nechceli dať do obehu," dodáva speleoarchelóg.
Druhá jaskynná dielňa bola objavená v katastri obce Letanovce neďaleko kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku. Okrem pokladu - mincí zo 16 a 17. storočia - tu našli len skromné doklady peňazokazeckej činnosti. Poukazujú na ňu dva medené pliešky, z ktorých sa vyrážali kotúče na razenie mincí. Falošnú mincu tu nenašli, M. Soják sa domnieva, že ide o zvyšky polotovarov na výrobu mincí z 15. storočia.
Treťou je vyššie spomínaná jaskyňa v severnej časti Slovenského raja. M. Soják už pracuje na výskume štvrtej dielne, takisto v spišskom regióne. Presnú lokalitu ešte nechce uvádzať, výskum je ešte len na začiatku.
Prečo sa falšovatelia mincí uchyľovali práve do jaskýň? Aj na to má M. Soják odpoveď: "Títo ľudia sa skrývali do hradov alebo jaskýň, teda na miesta ťažko dostupné, čo falšovateľom vyhovovalo kvôli utajeniu. Tresty za peňazokazectvo boli hrozné - odťatie rúk, vypichnutie očí, liatie žeravého cínu do hrdla alebo utopenie. Vo väčšine prípadov sa tresty končili smrťou."
Ochrancovia prírody nie sú medializáciou nadšení
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sú jaskyne prírodnými pamiatkami, pre ktoré platí najvyšší, piaty stupeň ochrany. Zverejňovaním informácií o objavoch v jaskyni v Slovenskom raji nie sú ochrancovia prírody nadšení. "Jaskyne sú v piatom stupni ochrany a televízia tam nemá právo chodiť. Neviem o tom, že by na to mali výnimku. Nielenže to podráža autoritu Správy národného parku Slovenský raj, ale je aj to návod pre vykrádačov jaskýň. Medvediu jaskyňu, kde sa našli kosti jaskynného medveďa, sme uzamkli. Ktosi sa tam chcel vlúpať a pokazil zámok, takže teraz sa tam nedostanú ani jaskyniari. Keďže pán Soják zverejnil, že sa tam našli kosti jaskynného medveďa, dá sa očakávať záujem vykrádačov aj o túto jaskyňu. Máme informácie o tom, že sa na čiernom trhu sa predávajú zuby jaskynného medveďa," informoval Ing. Dušan Bevilaqua, riaditeľ Správy národného parku Slovenský raj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
