Slovensko v reštaurovaní slušný štandard v porovnaní s inými krajinami. A to legislatívne i v kvalifikovanosti ľudí. Problémom je však to, že starostlivosť o pamiatky je finančne poddimenzovaná. Na optimálnu ochrana pamiatok odhaduje financie vo výške okolo 400 miliónov korún ročne.
"Pohybujeme sa však s ťažkosťami niekde na hranici 80 miliónov korún. Pritom tieto peniaze rezortné ministerstvo nie je schopné načasovať tak, aby prichádzali pred alebo v sezóne," tvrdí Lupták.
Poukázal aj na ďalší problém: "Na jednej strane je autorizovaný architekt a na strane druhej stavebný úrad, ktorý ho kontroluje. Nie je najlepšie dávať obrovské právomoci indiferentným úradníkom. Nechcem nikoho uraziť, ale vzhľadom na nízke platy do týchto pozícií nejdú robiť ľudia kvalifikovaní. Ale toto je problém celej Európskej únie."
Lupták sa pozrel aj do histórie: "My, reštaurátori, máme kritický pohľad na obdobie 70. a 80. rokov. Na Slovensku sa vtedy vo výtvarnej obci hľadal akýsi vinník. Reštaurátori boli v niektorých súdnych procesoch škandalizovaní. Následne bolo reštaurovanie ako slobodné povolanie zakázané. Venovalo sa mu v tom čase množstvo nevzdelancov, ktorí robili na predmetoch mimoriadneho významu. Pamiatky boli zverované štátnym firmám, a neraz ich zásahy hraničili s poškodzovaním a deštrukciou. Problém sa nevyhol ani Bardejovu, kde sa tiež vykonali niektoré reštaurátorské zásahy, v úvodzovkách." Dodal, že okrem iného je potrebné znovu reštaurovať fasádu bardejovskej radnice.
Hlavný zmysel konferencie reštaurátorov v Bardejove nebol podľa Luptáka v tom, aby prezentovali konkrétne realizácie, ale aby sa venovali metodike. "Pohybujeme sa na hrane klimatických podmienok, v Taliansku ani v Grécku takéto problémy nemajú. Tam nemajú také tepelné zmeny v priebehu jedného dňa, že v noci je mráz a cez deň teplota výrazne nad nulou. Takže životnosť pamiatok u nás vyslovene závisí od zásahu a ošetrenia reštaurátorov, a nielen jednorazovo. Je to záležitosť, ktorú sa nám podarila dostať do legislatívy, skrátka že reštaurátor po určitom výkone stanoví následný režim starostlivosti o pamiatku."
Slovenská republika ako prvá z krajín východnej Európy splnila kritériá pre vstup do Európskej konfederácie reštaurátorských organizácii. "Výhodou je, že slovenskí reštaurátori sa môžu podieľať na vytváraní reštaurátorskej legislatívy v rámci Európskej únie."
Čo sa týka investícii do ochrany kultúry regiónov, uviedol, že si zaslúžia pozornosť, "lebo keď sa budeme venovať iba výstavbe diaľnic, tak sa môže stať, že za desať rokov síce budú, ale stratí sa dôvod, prečo by ľudia mali do regiónov cestovať."
Autor: meš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.