v meste. Sprístupnili ju počas IV. dní židovskej kultúry.
"Židia kedysi v tomto meste tvorili pätinu obyvateľstva, ich komunita bola bohatá na osobnosti, medzi nimi boli lekári, advokáti, členovia mestského predstavenstva, vážení obchodníci. Táto kapitola kežmarských dejín upadla do zabudnutia," uviedla autorka výstavy, kežmarská historička Nora Baráthová. Ako dodala, po druhej svetovej vojne sa do mesta vrátilo 95 Židov, postupne sa však vysťahovali do sveta a dnes sa k tejto komunite hlási jeden človek.
"Už pred štyrmi rokmi sme začali odhŕňať závoj nad tajomnou existenciou tejto kapitoly kežmarských dejín. Podarilo sa nám zozbierať dostatok dokumentárneho materiálu, bolo by škoda nechať ho ležať v depozitoch múzea," vysvetlila dôvody vzniku novej stálej expozície riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová. Medzi vzácne exponáty, doslova svetový unikát, patrí výsek z múru kežmarského domu, ktorý obsahuje odkaz internovaných rodín pred odvozom do koncentračného tábora. Raritou je aj pouličná tabuľka s nápisom Ulica Adolfa Hitlera. "Je príznačné, že je rozstrieľaná, asi to vyjadruje vzťah ľudí z mesta k tomuto menu. Tabuľku sme našli v našom depozite," dodala historička.
Súčasťou IV. Dní židovskej kultúry bola aj prezentácia CD o židovských cintorínoch v Kežmarku a Huncovciach. "Kežmarský je doslova pýchou, v Huncovciach máme ešte čo robiť, niektoré náhrobné kamene sú pováľané či zanesené zeminou," povedal Mikuláš Lipták z vydavateľstva Vivit, ktorý dokumentárny materiál o oboch cintorínoch pripravuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
