svahu Ostrvy pri Popradskom plese, aby si uctili pamiatku tých, ktorým sa hory stali osudom.
"Na Symbolickom cintoríne je spomienka na zosnulých o to emotívnejšia, že sa tu stretávajú aj úplne neznámi ľudia, ktorí možno nepoznali obete, ale spája ich s nimi to, čo mali spoločné, a to vzťah a láska k horám," uviedol predseda Dobrovoľného zboru (DZ) Tatranskej horskej služby (THS) Jaroslav Švorc. "Žiaľ, pietna spomienka je to posledné, čo môžeme pre týchto ľudí urobiť," dodal J. Švorc.
Od poslednej pietnej spomienky pribudlo do kroniky obetí horských nešťastí vo Vysokých Tatrách štrnásť mien. Dve z nich patrili ľuďom, ktorých životy si slovenské veľhory vyžiadali ešte v novembri minulého roku, ostatní sa stali ich obeťami tento rok.
Tabuľky s ich menami tak pribudli medzi ďalších približne dvestopäťdesiat pamätných tabúľ, na ktorých sa nachádza okolo štyristo mien ľudí s podobným osudom. "Nie sú presnou štatistikou, ale sú spomienkou aj na tých, ktorí zahynuli v iných veľhorách, ale s Vysokými Tatrami boli úzko spätí," pripomenul J. Švorc. Svoje tabuľky tu majú aj zakladatelia Symbolického cintorína akademický maliar Otakar Štáfl s manželkou a Alojz Lutonský.
Súčasťou tohtoročnej pietnej spomienky bolo aj posvätenie približne šesť a pol metra vysokého kríža, ktorý daroval správcovi cintorína, Štátnym lesom (ŠL) TANAPu, ľudový umelec Jozef Fekiač z Detvy. Drevený vyrezávaný kríž sa nachádza približne stopäťdesiat metrov pred cintorínom a označuje vstup zo strany od Popradského plesa.
Samotná myšlienka zriadiť Symbolický cintorín sa v hlavách manželov Štáflovcov zrodila v roku 1930. Kaplnku v západnej steny Ostrvy postavili v roku 1936, kedy horskí vodcovia položili na pamiatku obetiam hôr prvý veniec. O štyri roky neskôr ho za účasti vtedajšieho prezidenta Jozefa Tisa slávnostne otvorili. V roku 1970 bol cintorín zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
